Ak sa dohodneme na tom, že základným záujmom Slovenska je sloboda, tak v dnešnej geopolitickej konštelácií môže Slovensko naplniť tento svoj hlavný záujem iba členstvom v EÚ a v NATO. Žiadne iné partnerstvo s inými štátmi nemôže Slovensku garantovať slobodu tak významne a tak vieryhodne. Prečo? Lebo medzištátne spoločenstvá EÚ a NATO sú založené na demokracii, ktorá je ich dlho overeným základným princípom. Iné porovnateľné ekonomické, kultúrne alebo bezpečnostné spoločenstvá založené na demokratických princípoch v tejto časti sveta neexistujú.
Demokracia je hodnotou, na ktorej stojí náš civilizačný a kultúrny svet. Je v našom záujme túto hodnotu pestovať, rozvíjať a posilňovať. V neposlednom rade treba demokraciu poznať a treba sa jej venovať. Ak budeme demokraciu ignorovať a spochybňovať, ohrozíme ju a v najhoršom prípade ju môžeme aj stratiť. Práve preto, je náš návrh na zmenu názvu Námestia osloboditeľov na pôvodný názov Námestie legionárov. Prečo? Lebo legionári pomohli vrátiť Košice do tej časti územia, ktoré patrilo Prvej Československej republike (I.ČSR), ktorá bola demokratickým štátom. Toto začlenenie Košíc do I. ČSR sa stalo v júli 1919 a nebolo bezbolestné. Legionári vytlačili boľševické vojska Béla Kunu, čo zabezpečilo symbolický vstup Košíc do sveta demokracie. I. ČSR bola veľmi úspešným demokratickým štátom aj v porovnaní s mnohými inými európskymi demokratickými štátmi. Ak sa chcú Košičania hlásiť k demokratickej tradícií svojho mesta, tak by mali začať práve v tomto období. Nedá sa obísť skutky legionárov, ktorých obete sprevádzajú počiatky demokracie v Košiciach, na Slovensku a v celej vtedajšej I. ČSR. Na území Slovenska ich v tomto období po 1. svetovej vojne padlo temer tisíc.
Ak dnes o legionároch ľudia toho veľa nevedia, nie je to chýba legionárov. Na základných a stredných školách sa dejiny 20. storočia prakticky skoro vôbec neučia a slovenskí historici toto obdobie veľmi neskúmajú. Preto môže dôjsť k absurdným paradoxom, keď je fenomén legionárov pre bežného človeka cudzí až odrádzujúci, ale v celoštátnej ľudovej hlasovacej ankete sa generál Milan Rastislav Štefánik stane najväčším Slovákom. On, generál legionárskeho vojska.
Samozrejme, že námestie by sa mohlo volať aj nejako ináč, napríklad nejako neutrálne až ľúbivo (Námestie citadely), alebo podľa osobnosti z dávnej histórie (Námestie sv. Alžbety). Cieľom takejto inej verzie návrhu by mohla byť deklarovaná snaha o nerozdeľovanie občanov tolerantného mesta Košice. Ale nerozdeľuje každý návrh názvu námestia občanov Košíc na dve skupiny - na jeho priaznivcov a jeho neprajníkov? A majú vôbec tieto návrhy až takú rozdeľovaciu moc? Otázkou ostáva, v mene akých hodnôt a v mene akých záujmov by boli spomínané návrhy pre neutrálne názvy alebo názvy starších historických osobností?
Náš návrh pre návrat pôvodného názvu Námestia legionárov napráva historickú krivdu nezáujmu a neúcty k legionárom a zároveň sa hlási k demokratickej tradícií mesta Košice. Náš návrh demokraciu vyznáva ako základnú hodnotu bez ktorej sa nedá zabezpečiť sloboda občanov nielen Košíc, ale ani Slovenska a ani Európy. Sme presvedčení, že prijatie nášho návrhu vnútorne posilní slobodomyseľných občanov Košíc a za hranice mesta vyšle povzbudivý signál aj pre nekošičanov.
U predkladateľov návratu názvu námestia je úcta k legionárom, k slobode a k demokracii vzájomne previazaná a spoločenstvo týchto slov je historicky overené. S týmito slovami nehazardujeme a pristupujeme k ním s plnou vážnosťou. Hovoríme to dnes, v čase keď polovica ľudí na Slovensku verí, že zem je plochá a Rusko nie je agresor.
