Cieľom 2. časti textu „Nepochopenie tzv. 3D princípov“ je doplniť vysvetlenie pôvodu vzniku strategických princípov „Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020“ (Stratégia), ktoré sú známe pod skráteným označením 3D princípy: destigmatizácia, desegregácia, degetoizácia.
Na začiatku prác pre prípravu a vypracovanie Stratégie v roku 2011 sme na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity museli odpovedať na základnú otázku: kto bude cieľovou skupinou pre budúcu novú Stratégiu. V podstate sa núkali dve základne verzie: buď marginalizované rómske komunity, ktoré to najviac potrebujú, alebo všetci Rómovia, ktorí netvoria homogenné spoločenstvo a žijú v rôznych komunitách a mnohí sú integrovaní. Rozhodli sme sa pre druhú alternatívu.
Pravdou naviac je, že do Stratégie sme začlenili aj celú občiansku verejnosť, čím sme konkrétne mysleli na prácu scitlivovania verejnej mienky. Boli sme presvedčení, že bez ústretového prístupu verejnosti ku riešeniu spoločných problémov spolužitia medzi väčšinovou spoločnosťou a rómskou menšinou nie je možné dosiahnuť dobré výsledky v oblasti integrácie Rómov. Táto problematika ostáva stále najmenej riešená a najviac otvorená.
Vráťme sa ku pôvodnému zámeru Stratégie. Hneď začiatok textu Stratégie potvrdzuje našu voľbu, orientovanú na „všetkých“ Rómov: „Predkladaná Stratégia je vzhľadom na skúsenosti pri aplikácii predchádzajúcich strategických materiálov koncepčne zarámcovaná princípmi prístupu k riešeniam tzv. rómskej problematiky. Stratégia je zároveň zameraná na viaceré cieľové skupiny:
- Rómov ako národnostnú menšinu,
- rómske komunity,
- marginalizované rómske komunity.“ (str. 3)
Zároveň Stratégia potvrdzuje pochopiteľný prednostný záujem o tie rómske komunity, ktoré sú najviac sociálne a ekonomicky znevýhodnené - žijúce v generačnej chudobe: „Väčšina opatrení a sociálnych intervencií je zameraná na marginalizované rómske komunity.“ (str. 3)
Zámer Stratégie na všetky rómske komunity znovu potvrdzuje text zo začiatku dokumentu: „Predložená stratégia je koncepčným materiálom definujúcim smerovanie verejných politík v oblasti sociálneho začleňovania rómskych komunít, a to bez ohľadu na mieru ich marginalizácie. Pre úspešnú implementáciu stratégie je nevyhnutné vypracovať a rozpracovať akčné plány, ktoré špecifikujú potreby jednotlivých komunít.“ (str. 3)
To, čo prišlo v druhom kroku po zodpovedaní otázky o cieľových skupinách Stratégie, bola otázka, ako principiálne ideovo podchytiť rozdiel medzi tromi rozdielnymi vyššie spomenutými rómskymi cieľovými skupinami. Tento rozdiel musel byť veľmi citlivý, ale zároveň funkčný a zmysluplný. Nesmel vytvoriť neprekonateľné bariéry medzi cieľovými skupinami a zároveň ich nesmel spojiť do jednej spoločnej abstraktnej zmesi.
Najkratšiu a najpresnejšiu odpoveď na tieto požiadavky nájdeme priamo v Stratégii: „Problémy spojené so stigmatizáciou sa v prevažnej miere týkajú väčšiny rómskej populácie v spoločnosti. Segregácii sú v rôznych podobách vystavené viaceré rómske komunity a dôsledkom getoizácie sa stávajú marginalizovanými. (str. 9)
Toto je popis krátkej cesty ku strategickým princípom destigmatizácie, desegregácie a degetoizácie v Stratégii. Táto navonok krátka cesta bola v skutočnosti oveľa dlhšou pri vzájomnom vysvetľovaní a presviedčaní sa tvorcov Stratégie.
V praxi tvorby verejných politík (to je účel strategických princípov – 3D princípov) to znamená, že ak pripravujeme nejaký záväzný dokument, plán, alebo výzvu na predkladanie projektov, tak musíme mať na zreteli cieľovú skupinu, pre ktorú pripravujeme tento dokument, plán, koncepciu, zákon, vyhlášku, výzvu, ...
Ak sú cieľovou skupinou všetci Rómovia, tak vieme, že nebudeme uplatňovať princíp degetoizácie (veď v tejto skupine sú aj integrovaní Rómovia), ale určite musíme mať na zreteli princíp destigmatizácie a rešpektovať ho (aj integrovaní Rómovia zažívajú neprajné správanie, často hraničiace s diskrimináciou založenou na etnickom pôvode).
Ak pripravujeme opatrenia pre marginalizované rómske komunity žijúce mimo obec v extrémnej chudobe, tak nám nepostačí rešpektovať iba princíp destigmatizácie a desegregácie, ale určite musíme uplatniť princíp degetoizácie.
Myslím, že tieto dva veľmi jednoduché popisy zreteľne ukazujú cestu nastavenia strategických princípov 3D zo Stratégie a taktiež miesto ich uplatnenia. A naopak, nie je ťažké domyslieť si nevhodnosť použitia a uplatnenia týchto 3D princípov pri implementácií Stratégie, alebo pre lepšie pochopenie, napríklad pri realizácií konkrétnych projektov v praxi na lokálnej úrovni. Skutočnosť, že starosta, alebo projektový manažér neziskovej mimovládnej organizácie zdôvodňuje uplatnenie 3D princípov pri predkladaní žiadosti o finančnú podporu z EÚ fondov pre uskutočnenie jednoduchých aktivít v prospech života rómskej komunity v obci je absurdná, ale nanešťastie je aj pravdivá. Paušálne zdôvodňovanie a vysvetľovanie rešpektovania všetkých troch 3D princípov každým vždy a všade je jednoducho nezmysel, ktorý sa opiera o nedorozumenie (v lepšom prípade) alebo o neodbornosť (v horšom prípade). Starosta, alebo manažér by sa mal venovať radšej uplatneniu implementačných princípov (nie povinne všetkých!), ktoré mu pomôžu lepšie uskutočniť schválený projekt a umocniť jeho pozitívny dopad pre cieľovú skupinu. Opäť, malo by byť zrozumiteľné, že implementačné princípy Stratégie (str. 11 – 13) pomáhajú implementácií a práve preto sa tak volajú.
Záverom už iba jedna poznámka:
Okrem strategických a implementačných princípov sú v Stratégii aj dva nepísané princípy, ktoré sú najdôležitejšie. Bez ich uplatnenia nemajú význam žiadne stratégie, plány, opatrenia, koncepcie, zákony, vyhlášky, výzvy, projekty a aktivity. Tieto dva princípy sa volajú: používať rozum a nekradnúť.
