Existujú jednoduché životné priania a potreby, ktoré je možné uskutočniť alebo uspokojiť veľmi ľahko a priamo. Ak nevládzeme dlho chodiť, tak si sadneme a oddýchneme, ak hľadáme napríklad námestie v cudzom meste, tak sa opýtame, ak chceme zahasiť smäd, tak sa napijeme.
Existujú aj zložitejšie životné priania a potreby, ktoré nie je možné uskutočniť alebo uspokojiť úplne jednoducho a priamo, ale napriek tomu poznáme jasný postup ako ich vykonať. Ak chceme navštíviť hlavné mesto, zistíme si odchody vlakov, autobusov a zvážime ich časovú a cenovú výhodnosť pred cestou osobným autom. Chvíľu to potrvá, ale rozhodnutie nie je až také náročné a cesta do hlavného mesta nie je neprekonateľnou prekážkou. Ak chceme čestným spôsobom získať vysokoškolské vzdelanie, máme na výber ponuku viacerých vysokých škôl a podľa vlastného výberu sa môžeme prihlásiť na niekoľko z nich, absolvovať prijímacie skúšky a ak nás na niektorú z nich príjmu, môžeme začať študovať. V prípade úspešného štúdia, vrátane záverečných skúšok a obhajoby diplomovej práce máme legitímne získané vysokoškolské vzdelanie.
V živote človeka a spoločnosti ale existujú aj veľmi ťažké a zložité priania a potreby, ktorých uskutočnenie je veľmi náročné a niekedy až nemožné. Pre jednotlivca môže byť takýmto problémom nájdenie pracovného miesta, ktoré by spĺňalo všetky jeho požadované nároky a uspokojilo všetky jeho osobné predstavy a ambície. Pre spoločnosť je príkladom náročnej úlohy boj proti chudobe a boj proti nezamestnanosti. Tieto väčšie a veľké problémy nie je možné riešiť na počkanie len tak od stola. Ani od stola v krčme, ani od stola v kancelárii. Jeden stôl na to jednoducho nestačí.
Pozrime sa bližšie na problém odstránenia nezamestnanosti, ktorého súčasťou je aj problém začlenenia nezamestnaných (najmä dlhodobo nezamestnaných) do pracovného pomeru, ideálne do trvalého pracovného pomeru. V súčasnosti je na Slovensku približne 150 000 nezamestnaných občanov a zároveň približne 100 000 voľných pracovných miest. Pri jednoduchom chápaní problému zamestnanosti by sme mohli uvažovať tak, že ponuka 150 000 nezamestnaných ľudí musí uspokojiť dopyt po 100 000 pracovných miest. Úvaha sa zdá byť korektná a preto by sa tiež mohlo zdať, že ak budeme približovať zamestnávateľov a nezamestnaných smerom k sebe, malo by sa to podariť. Skúsme. Ako? Napríklad tak, že ak nezamestnaný po opakovaných pracovných ponukách odmietne prácu, vyhodíme ho z evidencie nezamestnaných (nápad prezentoval Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR). Alebo skúsme tak, že ponúkneme finančnú podporu zamestnávateľovi, ktorý zamestná dlhodobo nezamestnaného (nápad prezentoval Predseda vlády SR). Zdanlivo ide o dobré nápady, ktoré ale neriešia podstatu problému sociálne najslabších skupín obyvateľstva žijúcich v generačnej chudobe a neriešia ani problém ich dlhodobej nezamestnanosti. Takýmto ľuďom nestačí ponúknuť prácu, naviac často iba za minimálnu mzdu. Ľudia v generačnej chudobe (veľká časť zo 150 000 nezamestnaných) a ich rodiny nemajú vyriešené svoje bývanie a sociálnu stabilitu svojich rodinných príslušníkov. Nemajú ošetrené svoje zdravie a zabezpečenú základnú hygienu. Ich schopnosť čítať a písať je minimálna. Chýba im skutočné vzdelanie (nie vzdelanie zo špeciálnych škôl, ktoré sa tešia z navýšeného normatívu). Chýba im finančná gramotnosť. Nemajú pozitívne vzory a nevedia ich rozoznať od negatívnych. Ich sociálny kapitál je takmer nulový. Neovládajú formálny jazykový štýl a niekedy ani slovenčinu. Nepoznajú skryté pravidlá, ktorými sa riadi stredná trieda pre nich nekonečne vysoko vzdialená. Nedisponujú znalosťami ako zvládať konflikty a riešiť krízové situácie, ... Aj tí najjednoduchšie uvažujúci nadšenci „všezamestnania“ si uvedomujú aspoň najokatejšie prekážky: keby boli kvalifikovaní, keby mali pracovné návyky, keby pracovné miesta neboli ďaleko od ich bydlísk, keby sa im to oplatilo, keby ... Je tu príliš veľa keby.
Takže prečo nefungujú snahy o zamestnanie dlhodobo nezamestnaných? Pretože problém nezamestnanosti nie je izolovaným problémom iba pre jeden rezort. Pretože problém zamestnania dlhodobo nezamestnaných ľudí je súčasťou komplexného problému odstránenia generačnej chudoby v sociálne najslabších komunitách, medzi ktoré patria aj marginalizované rómske komunity. Ak by sme odstránili (aspoň čiastočne) generačnú chudobu na Slovensku, tak pozitívnym sprievodným a zákonitým dôsledkom by bolo (aspoň čiastočne) aj vyriešenie nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných. Táto úloha nie je na jedno volebné obdobie. Táto úloha je poriadne veľkou výzvou na veľa rokov. A ktorá iná výzva je dôležitejšia?
