Preskočme vysvetlenia a konštatovania o tom, čo je Atlas, aký je jeho prínos, aký je výnimočný svojím obsahom a ako je najväčším zdrojom dát o rómskych komunitách.
Aby sme čím skôr prešli ku spomenutému omylu, ktorý súvisí s využitím Atlasu, pomôžeme si ilustračným vymysleným príkladom: dajme tomu, že v súlade s celoštátnymi a regionálnymi strategickými rozvojovými dokumentmi chceme podporiť informovanosť, kultúru a vzdelanosť v rómskych osadách a máme pritom finančné prostriedky na zriaďovanie knižníc, nákup kníh a preplatenie režijných nákladov činnosti knižníc. Podľa štatistických údajov (v tomto prípade podľa Atlasu) zistíme v koľkých rómskych osadách chýba knižnica (alebo je v zlom stave), prepočítame približné náklady na zriadenie knižnice, sfunkčnenie a udržanie knižnice na nejaké obdobie. Potom veľkosť nákladu na jednu knižnicu vynásobíme počtom osád bez knižnice a pripravíme výzvu na predkladanie projektov pre zriaďovanie knižníc v rómskych osadách. Pre jednoduchosť príkladu abstrahujeme od iných nákladov. Zatiaľ sme v našom príklade v etape tvorby verejnej politiky s využitím Atlasu, v tomto prípade kultúrnej politiky v prospech rozvoja znevýhodnených rómskych komunít v osadách. V tomto bode, pri plánovaní tejto verejnej politiky, úloha Atlasu končí. Atlas už nemá dosah na to, či v konkrétnej obci pre konkrétnu osadu bude zrealizovaný projekt na zriadenie knižnice. To už nie je úloha Atlasu.
Možno je v konkrétnej obci absolútne zlá spolupráca väčšiny s rómskou menšinou a vedenie obce je nepriateľsky nastavené voči potrebám rómskej komunity. Možno je obec zadlžená, spláca exekúciu a nemá financie na spoluúčasť. Možno je v osade rozpracovaný projekt na zlepšenie bývania, ktorý pohlcuje všetky kapacity obce. Možno je zlá skúsenosť s predchádzajúcimi projektami a uprednostnené sú iné aktivity v obci aj v osade. Možno ... To, či bude alebo nebude uskutočnená dobre mienená myšlienka zriadenia knižnice v konkrétnej obci, závisí od viacerých predpokladov a parametrov v obci a nie od Atlasu, alebo od našej spásonosnej myšlienky zriadenia knižnice v osade, či už sa to domácim páči, alebo nie.
Skúsme pomocný príklad zhrnúť a zovšeobecniť. Atlas je nástroj pre prípravu a tvorbu verejných politík. Atlas nie je nástroj na implementáciu verejných politík. Tvorba a implementácia sú dve veľmi rozdielne veci a v praxi môžu byť veľmi vzdialené. Implementácia verejných politík na lokálnej úrovni sa opiera a vychádza z akčných plánov strategických rozvojových programov alebo koncepcií obcí, napr. z poctivo spracovaných programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí v zmysle zákona o podpore a rozvoji regionálneho rozvoja.
Poučenie je veľmi jednoduché: život nefunguje tak, že sa pozrieme do Atlasu, čo chýba v nejakej obci (osade), podľa toho pripravíme projekt pre danú obec (osadu) a nakoniec budeme tlačiť obec (osadu) do realizácie nami vymysleného projektu. Je chybou (okrem iného aj vážnou metodickou chybou), ak na toto naše sociálne inžinierstvo použijeme Atlas.
Chudák „znásilnený“ Atlas často legitimizuje spasiteľské ambície a neodbornosť rôznych úradníkov a projektových manažérov. V každom prípade, na vine nie je Atlas. Ani Atlas z roku 2004, ani Atlas z roku 2013, ani Atlas z roku 2019, ani ten Atlas budúci. Veľkým celoštátnym príkladom nevhodne použitého Atlasu bol výber 150 obcí (naviac nevhodne použitým akože vedeckým postupom) pre implementovanie verejnej politiky Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pod názvom Take away program v tomto programovacom období.
Nedorozumenie s Atlasom (jeho nesprávne použitie) pripomína nedorozumenie (nepochopenie, neodbornosť) s použitím tzv. 3D princípov zo Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 (Stratégia). Strategické princípy destigmatizácie, desegregácie a degetoizácie sú princípmi, ktoré treba rešpektovať pri tvorbe verejných politík. Naopak, implementačné princípy v Stratégii sú tie, ktoré treba zohľadniť a využiť pri realizácií verejných politík.
