Nasledujúci text je krátkym postrehom, ktorý pomáha porozumieť správaniu viceprezidenta USA J. D. Vancea v Oválnej pracovni pri rokovaní s prezidentom Ukrajiny V. Zelenským.
Petr Šabata v článku „Ktorá tvár amerického viceprezidenta J. D. Vancea je tá pravá?“ zo dňa 25. februára 2025 v SME[1] popisuje krátku politickú históriu terajšieho viceprezidenta J. D. Vancea s dôrazom na jeho sociálny pôvod z chudobnej rozbitej belošskej rodiny v americkom tzv. hrdzavom páse, charakteristickom ekonomickým úpadkom, chudobou a všetkými nepriaznivými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Článok Petra Šabatu bol inšpirovaný správaním J. D. Vancea a jeho vystúpením 14. februára 2025 na Bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Petr Šabata sa pýta, ktorá tvár je pravá: tvár popísaná samotným J. D. Vanceom v autobiografickej knihe „Hillbilly Elegy - Kronika rodiny a kultúry v kríze“[2], alebo tvár, ktorú ukázal vo svojom kontroverznom prejave v Mníchove. Dá sa tušiť, že keby Petr Šabata napísal svoj text po 28. februári 2025 (návšteva ukrajinského prezidenta V. Zelenského v Oválnej pracovni s najvyššími politickými predstaviteľmi USA, vrátane prezidenta D. Trumpa, viceprezidenta J. D. Vancea a ministra zahraničných vecí M. Rubia), jeho otázka by bola ešte nástojčivejšia a zvedavosť o pravej tvári J. D. Vancea ešte väčšia.
Ďalej ako Petr Šabata v popisovaní J. D. Vancea sa dostal Andrej Bán vo svojom článku „Pochádza z rozvrátenej rodiny, dnes z pomsty „elitám“ rozvracia slobodný svet: príbeh J. D. Vancea“, ktorý bol publikovaný v Denníku N[3] dňa 10. marca 2025, čiže po spomínanej návšteve v Oválnej pracovni. Andrej Bán doslova píše, že „Pochopenie Trumpovej Ameriky nie je možné bez pochopenia fenoménu a životných postojov jeho očakávaného nástupcu.“ a na svoju otázku: „Dá sa vystopovať linka a súvislosť medzi mladým a dnešným Vanceom?“ si hneď aj odpovedá: „Nazdávam sa, že áno.“ Andrej Bán netvrdí, že táto súvislosť je odpoveďou na všetko a že vysvetľuje všetko. Andrej Bán neanalyzuje vyčerpávajúco celý život J. D. Vancea s nárokom na jeho úplnosť (aj preto nespomína napríklad vplyv amerického podnikateľa Petra Thiela na J. D. Vancea), ale upozorňuje na súvislosti medzi životom J. D. Vancea v mladosti a jeho správaním v dospelosti, čo vnáša viac svetla do dnešnej americkej politiky.
Vráťme sa k návšteve prezidenta Ukrajiny V. Zelenského v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone 28. februára 2025. Konflikt v závere návštevy naštartoval J. D. Vance svojim ukazovákom a opakovaným vymáhaním ospravedlnenia sa a slovného nátlaku voči prezidentovi Ukrajiny. Do takto vyostrenej atmosféry vstúpil prezident USA, ktorý situáciu využil a ďalej tlačil prezidenta Ukrajiny do podriadenej pozície. Ak chcel V. Zelenský obhájiť dôstojnosť svojej krajiny a nezachovať sa ponížene a nevoľnícky, slovný súboj musel skončiť jediným možným spôsobom. Domáca politická reprezentácia sa vyhlásila za víťaza, hosťa obvinila z politickej nezrelosti a diplomatickej nepripravenosti, poslala ho domov a „veľkoryso“ mu dala k dispozícii náhradný termín na opravu. Ak chceme porozumieť správaniu J. D. Vancea v Oválnej pracovni, pomôže nám jeho text zo spomínanej autobiografickej knihy „Hillbilly Elegy - Kronika rodiny a kultúry v kríze“:
„Rozmýšľal som o sebe a emočných reakciách, ktorým som sa za osemnásť rokov života doma naučil. Zistil som, že ospravedlnenia u mňa neplatia, lebo sa často používali na oslabenie obrany. ... Začínal som tiež chápať, prečo používam slová ako zbrane. Robili to všetci v mojom okolí. Chcel som prežiť. Hádky boli vojny a vždy šlo o to, rozdrviť súpera. ... V najhorších chvíľach sám seba presviedčam, že niet úniku, a nech bojujem s démonmi minulosti, koľko chcem, nikdy nevyhrám, sú neoddeliteľnou súčasťou môjho ja, zdedil som ich presne tak, ako modré oči a hnedé vlasy.“[4] Aby nedošlo k omylu, zopakujme, že citát nie je použitý preto, aby vyčerpávajúco vysvetlil správanie J. D. Vancea. Tvrdenie o tom, že „Hádky boli vojny a vždy šlo o to, rozdrviť súpera.“ je príkladom použitia jazyka ľudí, ktorí žijú dlhodobo v chudobe. Toto skryté pravidlo správania sa ľudí v chudobe je iba jedným z mnohých príkladov, ktoré zdôrazňujú nutnosť zvýšiť náš záujem o poznanie princípov a zákonitosti správania sa ľudí v chudobe a zvlášť ľudí, žijúcich v generačnej chudobe.
V závere spomeňme ešte jeden citát J. D. Vancea: „Na Yale som sa o práve naučil veľa. Navyše som však zistil, že tento nový svet sa mi vždy bude zdať trošku cudzí a že byť vrchárom občas znamená nerozoznať lásku od vojny.“[5] Dôsledok citátu je veľmi hrozivý: ak by nám aj J. D. Vance prejavil lásku, máme sa čoho báť.
[1] https://komentare.sme.sk/c/23455087/ktora-tvar-americkeho-viceprezidenta-j-d-vancea-je-ta-prava-pise-peter-sabata.html
[2] J. D. Vance: Hillbilly Elegy - Kronika rodiny a kultúry v kríze. Vydavateľstvo TATRAN, Bratislava, 2017
[3] https://dennikn.sk/4513409/pochadza-z-rozvratenej-rodiny-dnes-z-pomsty-elitam-rozvracia-slobodny-svet-pribeh-j-d-vancea/
[4] J. D. Vance: Hillbilly Elegy - Kronika rodiny a kultúry v kríze. Vydavateľstvo TATRAN, Bratislava, 2017, s. 190
[5] J. D. Vance: Hillbilly Elegy - Kronika rodiny a kultúry v kríze. Vydavateľstvo TATRAN, Bratislava, 2017, s. 193
