O dôvere v súdnictvo
Podľa prieskumov mimovládnej organizácie VIA IURIS, nedôvera v súdy a súdnictvo po roku 1989 dosiahla svoj vrchol v septembri 2015. Až 74% oslovených účastníkov prieskumu súdom a súdnictvu nedôverovalo, pričom 64 % respondentov prieskumu potvrdilo, že za rok 2016 nezaznamenalo v súdnictve žiadne pozitívne zmeny. Takýto bol stav pred vraždou J. Kuciaka a M. Kušnírovej a pred dnešnými medializovanými kauzami.
V septembri 2016 klesla nedôvera v súdnictvo o 14 %, ale väčšina opýtaných (vyše 85%) súhlasila s názorom, že k nedôveryhodnosti súdnictva prispieva vysoká miera korupcie.
V auguste 2019 bol zverejnený prieskum Focusu, podľa ktorého väčšina ľudí (64%) súdom nedôveruje (42% im skôr nedôveruje a 22% im nedôveruje vôbec). Dôveru voči súdom prejavilo 34% opýtaných (30% respondentov im skôr dôveruje a iba 4% úplne dôveruje).
Z prieskumu Eurobarometer, ktorý vypracovala Európska komisia v novembri 2019 vyplýva, že až 72% občanov Slovenska neverí v justíciu. Horší výsledok dosiahlo v Európskej únii iba Chorvátsko. Podľa neziskovej organizácie Transparency International Slovensko je to najhorší výsledok od roku 2004.
Ministerstvo spravodlivosti vidí za poklesom dôvery medializované kauzy. Ide o typickú polovičnú výpoveď a polovičné priznanie. Aj najmenej informovaný ignorant na Slovensku vie, že bez aktívnej spoluúčasti vysoko postavených funkcionárov súdnej moci a spravodlivosti by tie najznámejšie a najviac medializované kauzy dneška neboli takými veľkými kauzami, pretože by ani nevznikli. Inými slovami, samotná justícia je spolupáchateľom medializovaných káuz, ktoré sú podľa Ministerstva spravodlivosti príčinou poklesu dôvery v justíciu. Skrátene, príčinou poklesu dôvery v justíciu je justícia sama.
Príklad podcenenia súdnictva po Novembri 89
Druhá časť článku je malým príspevkom k snahám o pochopenie žalostného stavu súdnictva na Slovensku po Novembri 89.
Pozrime sa do 30 ročnej minulosti. Dajú sa v nej nájsť príklady, ktoré môžu ozrejmiť časť zúfalého stavu našej súdnej moci. Tej moci, ktorá neprešla žiadnou reformou. Skostnatený socialistický prístup v justícii starí kozáci odovzdávali a niektorí ešte odovzdávajú mladým adeptom práva (niekedy rodinným príslušníkom), ktorí ho často obohacujú o chamtivosť. Výsledkom je toľko krát spomínaná korupcia.
Po prvých slobodných voľbách po Novembri 89, ktoré boli 5.a 6. júna 1990 bola zvolaná na deň 26. júna 1990 prvá ustanovujúca schôdza slovenského parlamentu (v tom čase Slovenskej národnej rady – SNR) pre dvojročné volebné obdobie. Na konci schôdze bol vzatý na vedomie posledný bod programu, ktorým bola Správa o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 18. mája do 26. júna 1990. Správu predkladal vtedajší Predseda SNR Rudolf Schuster. Nebolo to nič neobvyklé, bod o činnosti Predsedníctva za obdobie od poslednej schôdze SNR po novú, práve prebiehajúcu schôdzu sa rutinne prijímal na konci každej schôdze SNR. Okrem iných bodov bol súčasťou spomínanej správy oznam, že Predsedníctvo SNR dňa 29. mája 1990 zvolilo (v súlade s vtedy platnou legislatívou) do funkcie sudcov z povolania celkovo 69 kandidátov. Schválenie Správy o činnosti Predsedníctva SNR prebehlo bez rozpravy. O pár mesiacov neskôr parlament schvaľoval vyše sto ďalších sudcov bez veľkého zdržania. Je pravdou, že krátka diskusia o tom bola, ale s principiálnym postojom k tejto téme vystúpil jedine poslanec Ján Masarik zo Svitu. Ako jeden z mála si včas uvedomil hrozbu ľahkovážneho prístupu k voľbám sudcov bez nároku na odbornosť a morálku kandidátov a z toho vyplývajúce nebezpečenstvo výkonu práce narýchlo zvolených sudcov. Do dnešných dní sa nám tento nedôsledný prístup mstí a nebezpečenstvo valcuje celé Slovensko. Áno, čerství demokrati vtedy súdnu moc podcenili a sústredili sa hlavne na moc výkonnú a zákonodarnú. Súdna moc akosi nebola prioritou. Parlament prijímal jeden zákon za druhým a vyčerpával sa bojom o „jazykový zákon“, „dvojjazyčné názvy“, „vyhlásenie zvrchovanosti“, „prípravu kupónovej privatizácie“, „kompetenčné spory“ atď. Zatiaľ čo demokrati - začiatočníci neboli na zmeny pripravení a učili sa za pochodu, priatelia starých poriadkov sa o seba veľmi rýchlo postarali. A využívajú to dodnes na náš úkor. Aj v justícii.
P.S.
Podľa spomínanej správy Predsedníctvo SNR dňa 29. mája 1990 zvolilo v súlade s vtedy platnou legislatívou týždeň pred prvými slobodnými voľbami do funkcie sudcu pre Krajský súd v Košiciach napríklad JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Juraja Sopoligu.
