Malé občianske združenie vo vtedy, a aj dnes, málo rozvinutom okrese uskutočnilo rekvalifikačný kurz pre krátko aj dlhodobo nezamestnaných obyvateľov troch okolitých obcí. Predmetom činnosti bola práca s drevom, takže účastníci školení získali nové praktické zručnosti v oblasti spracovania dreva a jeho prípravy pre ďalšie stolárske využitie. Tí šikovnejší sa zapojili aj do aktivít jednoduchších stolárskych činností. Polovicu najlepších absolventov rekvalifikačného kurzu zamestnala stolárska dielňa, ktorá spolupracovala s občianskym združením. Adam bol jeden z nich. Fungujúca spolupráca stolárskej dielne a neziskovej organizácie bola ukážkou komunitnej sociálnej ekonomiky na miestnej lokálnej úrovni, napriek tomu, že ani jedna z týchto dvoch organizácií nebola nikdy registrovaná ako sociálny podnik a ani dnes po tom netúži. Niečo cez dvadsaťročný mladý ženatý muž Adam s jedným dieťaťom, ktorý prežil celý svoj život v hornatom kraji, mal rád lesy, poznal všetky stromy a práca s drevom bola jeho koníčkom. Úspešného absolventa rekvalifikačného kurzu Adama prvý krát niekto prijal do zamestnania na trvalý pracovný pomer. Adam sa tešil asi tri mesiace a asi tri mesiace bol na svoju prácu úprimne hrdý. Po troch mesiacoch dal Adam výpoveď. Nerozumeli sme jeho rozhodnutiu a tak nám ho opakovane musel vysvetľovať. Finančný príjem Adama síce narástol, ale celkový príjem jeho rodiny klesol. Nie o veľa, ale klesol. Inými slovami, Adamova manželka mu zakázala jeho pracovný koníček. V mene rodiny a vyššieho príjmu pre rodinu.
Rozhodnutie rodiny Adamovcov sme si boli preveriť na okresnom úrade práce. Trvalo nám to necelý deň. Komplikovaný sociálny systém s množstvom prídavkov, podpôr, dotácií a príspevkov, ktoré boli a ešte stále sú na sebe závislé a previazané s ďalšími finančnými nástrojmi v hmotnej núdzi aj nenúdzi dal zabrať nám aj pracovníčkam úradu. Vďaka ochote vtedajšej riaditeľky úradu sme po necelom dni došli k výsledku, ktorý potvrdil pravdu Adamovcov.
Sociálny systém je aj dnes veľmi komplikovaný a často prehľadný až na konci v čase jeho výsledného rozhodnutia, na ktorý sa málokto dokáže v priebehu požadovaných 15 dní odvolať, pretože bežný človek ho za 15 dní nedokáže pochopiť a pravdu povediac ani prečítať. Samozrejme, od čias Adamovcov, už boli prijaté niektoré zmeny, ktoré predsa len zvýhodňujú zamestnaného človeka a jeho rodinu. To, že dnes by sa Adam rozhodol s podporou svojej rodiny inak, dokazuje mzdová kalkulačka. Mzdová kalkulačka ušetrí čas rozhodovania aj Adamovi, aj pracovníkom úradu práce, aj terénnym pracovníkom a tiež nadšencom neziskového sektora. Skrátka všetkým, ktorí sa snažia uspieť v takej práci so sociálne znevýhodnenými občanmi.
Článok nie je o tom, že pracovať sa na Slovensku každému a za každých okolností vždy oplatí. Komunitní a sociálni pracovníci poznajú množstvo konkrétnych príkladov, keď nezamestnaný človek nenastúpi do zamestnania, lebo ani príjem zo zamestnania mu nepomôže dostať sa z problémov a už vôbec nie z problémov svojej rodiny. Najčastejšími mediálne známymi dôvodmi sú:
- nízka pracovná kvalifikácia a s tým súvisiaci nízky plat,
- exekúcie na krku potenciálneho zamestnanca, ktoré výrazne znížia výsledný čistý príjem,
- šedá ekonomika a jej živá ponuka vo forme rôznych brigád, fušiek, príležitostnej a jednorazovej pomoci.
Pri úvahách o zvyšovaní zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných nízko kvalifikovaných ľudí, je nutné porozumieť zákonitostiam správania sa týchto potenciálnych zamestnancov. Treba vedieť, že veľká časť dlhodobo nezamestnaných ľudí žije v dlhodobej chudobe, dokonca v generačnej chudobe. Spôsob ich života a hierarchia ich životných hodnôt a preferencií je nastavená ináč ako u väčšinovej konformnej spoločnosti. Samotná ponuka práce a zabezpečenie odborného zaškolenia ešte negarantuje výdrž a úspech v práci. Túto skutočnosť si uvedomujú viacerí zamestnávatelia a preto dbajú na sociálnu prípravu svojich budúcich zamestnancov. Dbajú na to, aby záujemcov o prácu niekto pripravil do väčšinového prostredia tak, aby mu porozumeli a nenarušovali jeho zvyky a kultúrno spoločenské správanie väčšiny. Nehovoríme teraz o odbornom profesionálnom výkone, do ktorého zaučí pracovníka jeho majster priamo na pracovisku. Hovoríme o mimoprofesnej príprave a zaúčaní. Príkladom spomínanej sociálnej prípravy je práca terénnych pracovníkov neziskovej organizácie Človek v ohrození pre firmu Whirlpool pri Poprade alebo občianskeho združenia Ľudia a perspektíva v Krompachoch, či práca neziskovej organizácie ETP Slovensko z Košíc. Prístupy a dosiahnuté výsledky týchto organizácií svedčia o tom, že problematika odstraňovania chudoby si vyžaduje komplexný prístup. Riešenie nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných ľudí zo sociálne marginalizovaného prostredia je iba jednou súčasťou tohto komplexného prístupu. Akokoľvek dobre myslené pokusy o zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných ľudí bez ich podpory a súčasného riešenia ich ďalších problémov, negarantujú úspech ich zamestnanosti.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
