Pozrieť sa do minulosti je vždy užitočné. Z objektívneho hľadiska preto, lebo sa môžeme poučiť, všeličo pochopiť a potom osvedčené chyby neopakovať. Zo subjektívneho hľadiska preto, lebo si môžeme posilniť sebavedomie, nabrať viac istoty a cítiť sa múdrejším. Totiž, pohľadom z prítomnosti vidíme ako sa aktéri v minulosti zle rozhodovali a ako robili chyby, ktoré by sme my samozrejme neurobili. Poznajúc správne riešenia, presne vieme ako by sme sa správali a aj perfektne rozhodovali.
Je múdre rozumieť minulosti, ale skutočnou múdrosťou je rozumieť prítomnosti a v prítomnosti sa vedieť správne rozhodovať. Byť múdrym dozadu nie je až také ťažké. Byť múdrym v prítomnosti je kumšt. Pozrime sa, čo pre nás znamená November 89 a zároveň, čo pre nás znamená November 2022. Tieto dva novembre spolu súvisia, dokonca až tak, že November 89 je prítomný v Novembri 2022. November 89 a November 2022 sú prepojené. Ako je to možné? Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Ak podstatnou hodnotou Novembra 89 bola sloboda a ľudská dôstojnosť, tak v Novembri 2022 ide o tie isté hodnoty, teda ide o to isté.
Preto sú odporcovia Novembra 89 buď nevedomí alebo hlúpi, v tom horšom prípade sú cielenými neprajníkmi alebo až nepriateľmi, čiže buď milovníkmi starých poriadkov, alebo príjemcovia odmien v rubľoch. Ignorantov Novembra 89 môžeme odignorovať aj my. Priaznivci Novembra 89 sa delia na dve skupiny. Prví sú orientovaní na spomienky a teda sú vyznávačmi spomienkového Novembra 89. Radi si vypočujú pesničku Ivana Hoffmana a pozrú nejaký krátky dokument v televízii. Druhá skupina priaznivcov Novembra 89 vyznáva živý November 89, ktorý sa snaží uskutočňovať svoje ideály naďalej, tu a teraz a teda aj v Novembri 2022. Priaznivci živého Novembra 89 vedia, že na uskutočňovaní jeho ideálov sa musia podieľať aj oni sami tak ako vtedy, tak aj teraz. Možno s menšími silami, ale s tým istým zápalom a so skutočnou múdrosťou v prítomnosti, múdrosťou tu a teraz.
Ak uznáme, že sloboda a ľudská dôstojnosť sú nedeliteľné, tak dnes, ako aj vtedy, ide o slobodu a dôstojnosť najmä tých najslabších, čiže menšín. Slobodu a dôstojnosť pre členov LGBTI+ komunít, pre menšinové etniká, z ktorých treba spomenúť v prvom rade Rómov a zabudnúť netreba ani na utečencov zo Sýrie a ďalších vojnových krajín. Francúzsky spisovateľ Robert Merle vo svojej knihe Ostrov napísal vetu: “Horšie ako vláda menšiny nad väčšinou je už iba vláda väčšiny nad menšinou.“ Hrôzu tejto vety sme po roku 1989 viackrát zažili, keď niektorí víťazní činovníci čerstvých vládnych strán nám hrdo oznámili: „Zvykajte si, teraz sme my vyhrali voľby“, alebo „Vyhraj voľby, môžeš všetko.“
Ku slabším a menšinovým dnes patria aj Ukrajinci a ich krajina. Ak sa pozrieme na východ od našich hraníc, tak vidíme ozrutné a perverzné cvičenia praktických zručností z predmetu slovanskej vzájomnosti, keď väčší dostal chuť na menšieho. Kto iný, ak nie my, by mal dnes rozoznať o čo ide a čo sa na Ukrajine deje? Naviac, ak sa tam nedeje nič nové oproti tomu, čo sa dialo u nás. Kto iný, ak nie my, by mal byť dnes aktuálne múdry v dnešnej prítomnosti?
Aj u nás po vojne bolo na východe Československa zmanipulované referendum a predchodca dnešného Ruska si zobral časť nášho územia práve tak, ako to chce urobiť dnes na Ukrajine v štyroch regiónoch.
Aj u nás bola v roku 1968 špeciálna vojenská operácia. U nás proti kontrarevolúcii, dnes na Ukrajine proti militarizmu a fašizmu – v skutočnosti vtedy aj dnes proti slobode a ľudskej dôstojnosti.
Od nás odvliekli ľudí do gulagov, dnes odvážajú Ukrajincov do internačných táborov – vtedy aj dnes po celom Rusku a najviac na Sibír.
U nás sme mali heslá o spojenectve na večné časy, dnes na Ukrajine o trvalom pričlenení k Rusku.
Dnes v Rusku páchajú čudné samovraždy nepohodlní jednotlivci a sem tam vyskakujú z okien práve tak ako u nás vypadol z okna Ján Masaryk. Nepamätáme sa už?
Dnes si Kremeľ vymyslel ideológiu „novej civilizácie“. Opäť nič nové. Fašistické Nemecko malo v súlade s rasovými teóriami reprodukčný program „Lebensborn“ a predchodca Ruska celoplošne vnucoval svetu „proletársky internacionalizmus“.
Najväčším nepriateľom slobody a ľudskej dôstojnosti je dnes Rusko - na Ukrajine, aj na Slovensku. Nechceme patriť Rusku, ani územne, ani mentálne!
Našťastie, okrem živého Novembra 89, majú Košice pozitívne príklady múdrosti, ktoré sú dôkazom zrelého občianskeho postoja svojich občanov na obranu slobody. Pred Novembrom 89 to bola Zakázaná výstava v roku 1977. Slobodná výstava mladých umelcov bola členmi ŠtB násilne zrušená a mladí umelci rôzne postihnutí. Po Novembri 89 boli Košice prvým mestom na Slovensku, ktorého občania sa v júni 1992 postavili proti autoritárskemu spôsobu vládnutia na čele s HZDS. Petícia, známa ako Košická výzva 92, sa postupne šírila po celom Slovensku. Zakázaná výstava 77 je publikačne zdokumentovaná, kniha o Košickej výzve 92 na svoje vydanie ešte čaká. Túto úlohu treba splniť aj z úcty k hlavnému protagonistovi Košickej výzvy 92 profesorovi Levovi Bukovskému.
Prajem si, a prajem nám všetkým, aby sme boli dostatočne múdri nielen dnes, ale stále. Prajem si, aby November 89 bol živý a nie iba spomienkový.
Miro Pollák, 17.11.2022
