Vdačnosť a vysoké nároky

Prednedávnom som sa hlásil za blogera v blogu, ktorý vedie SME. Pár ťažkostí a čakanie na prijatie riešila trpezlivosť. Sláva - bol som prijatý!
Trochu som sa túlal po blogu, aj vŕtal v operátorovi SMEblogu. Napísal som dve básničky, ktoré mi blog zaregistroval. A teraz treba fotku.
Bez nej sa ďalej nepohnem. A tu začala moja menšia anabáza. Som totiž málo skúsený začiatočník, a IT sa učím za pochodu a na vlastných chybách. Poprosil som kamaráta, aby mi urobil fotku na digitálny fotoaparát. Jeho digitálny fotoaparát bol ale s jeho rodičmi pár stovák kilometrovna juh od Slovenska. Musel ma odfotiť svojím fotoaparátom v mobile. Urobil mi pár fotiek a nahral ich do počítača, odtiaľ na môj USB-kľúč. Hurá -môžem si fotku nahrať do môjho blogu! Lenže! Človek je pohodlný,neporiadny, nepozorný - a ja tiež. Nezapamätal som si poriadne upozornenia, ktoré sú uvádzané o rozsahu údajov pre fotku v SMEblogu. Skoro dva dni som " operoval " s mojou fotkou na USB - kľúči. Ale bezvýsledne. Až potom som si všimol, že údaje o fotke, vkladané do môjho blogu musia mať menej, ako 150kB. Navštívil som môjho
známeho fotografa, ktorý mi dáta pre fotku upravil na vhodnú mieru. Nasledovalo menšie dobrodružstvo so zadávaním údajov mojej fotky
na blog. A hľa - moje foto je na mojej stránke v blogu! Na moje pomery úžasný výkon! Chvíľu ma však škrelo, že mi umiestnenie mojej fotky
trvalo dva dni. S preveľkými peripetiami. Až po chvíli som si uvedomil, že by som mal byť Pánu Bohu vďačný aj za ten malý úspech po veľkom
boji!
Večer budem môcť spokojne skonštatovať, že táto časť mojich plánov a zámerov sa podarila.
Bohu vďaka aj za to!