Písmo:
A-
|
A+
Človek
tak slabý,
tak slabý som.
Aj keď snáď
budovať na skale
dom
sa snažím,
stále...
Ty ma prekvapíš,
a značíš
cestu k výšinám.
Kde tróniš.
A vládneš mne.
I nám.
Zavše som
jak kameň
odtrhnutý
z brala.
Jak lásky plameň,
čo k srdcu
Ti sadá.
A chceš
ma stále podržať.
Aj keď
práve
moja trať,
vedie krivo.
Snáď.
Tak pomôž.
A podrž, Bože !
Svojou mocnou
rukou.
Keď nezmestím
sa do kože.
Pobež so mnou.
Tou lúkou.
Lúkou
sviatku,
dňa všedného.
Porátaj mi
moje kroky.
Ktoré k Tebe
dlhé roky
smerujem.
