... Operovala som mechanicky. Prečo som prestala?
Bola som unavená tým množstvom krvi, tupými údermi, ktorými sme deťom rozbíjali hlavičky,
či bezmocnými pohľadmi malinkých neviniatok, ktoré sa pri oneskorenejších abortoch ešte
hýbali a snažili sa dýchať ?! Bola som hotová. Nič mi už nemohlo poskytnúť pokoj a radosť ...
Celé dni som premýšľala o samovražde. Až raz ... Jedno ráno som namiesto kliniky išla
do kostola ... Bože odpusť ! Odpusť, že som pochopila až teraz ! Odpusť, že som svojou
nevedomosťou stihla zničiť toľko vzácnych životov !
Už nikdy nechcem zabíjať tak dokonalé, a tak draho - Tvojím vlastným ponížením
a umučením - vykúpené, diela Tvojich rúk ...
Svedectvo jednej gynekologičky.
Pýtam sa Ťa ešte raz: Kto chce ešte podporovať toto vraždenie nevinných nenarodených detí ?
