Skúsila u prvého, z kraja ulice: „ Veľkomožný pán, nemali by ste niečo pre mňa na jedenie ? Už tretí deň som nejedla." „ Nezavadzaj! Choď inde! Nevidíš? Mám veľa práce! " ozve sa z otvorených dverí. Sklamaná odchádza. S nádejou sa však poberá ďalej. Možno sa nad ňou nakoniec zmiluje niektorý z predavačov. Agneška prejde druhý obchod, tretí, ... a ďalší... a ´ďalší ... Agneška od rána stále nemala nič v ústach. Niekoľkodňový hlad jej veľmi uberal na sile. Napadlo jej, že by mohla skúsiť v odpadkových košoch nájsť fľaše, za ktoré by v obchode dostala pár centov, a potom by si mohla kúpiť nejaké rožky. Už aj tak unavená pozerala po smetiakoch, či nájde aspoň pár fliaš. Prešla niekoľko ulíc, a stále nič. Dúfala, že predsa len niečo nájde. V menšom odpadkovom koši našla jednu prázdnu pivovú fľašu. Výborne! Iste dostane za ňu pár centov, za ktoré si kúpi aspoň jeden rožok- myslela. Vošla do najbližšieho potravinového obchodu. Voňalo v ňom všetkými možnými dobrotami. V regáli sa ponúkali čerstvé rožky. Priam až kričali: „ Zober si ma! Zahryzni do mňa!..." Agneške sa na chvíľu zatmilo pred očami. Hlad bol veľmi naliehavý. Vyložila prázdnu pivovú fľašu na stôl. „ Prosím vás, mohli by ste mi dať za túto fľašu jeden rožok ?" , povedala s nádejou. Predavač na Agneška ľahostajne pozrel, a prehodil : „ Za fľašu dostanete päť centov, ale rožky stoja sedem. Museli by ste priplatiť." Agneška si siahla do vrecka, či tam náhodou nebudú aspoň nejaké centy. Ale neboli. Zobrala päť centov, a vyšla znova na ulicu. Tu jej napadlo,že by mohla poprosiť aj okoloidúcich...
Pavol sa ten deň veľmi ponáhľal. Mal dôležité stretnutie. V taške niesol písomné materiály, termosku s kávou a dva obložené chleby so syrom a šunkou. Pripravil si ich večer. Veď kto vie ?... Možno mu nevyjde čas na výdatný obed. Ráno nestihol poriadne ani zjesť to, čo mu žena pripravila na stôl. Tak sa ponáhľal. A aj peniaze zabudol. Polosýty sa hnal ulicou, a utešoval sa myšlienkou na obložený chlieb. ... ich pohľady sa stretli. Poznal ju z videnia. Zaujala ho jej strápená tvár. Na chvíľu zabudol, že sa ponáhľa. Bol kresťan-katolík a často myslel na Ježiša a jeho slová. Videl, že táto staršia Rómka má nejaké trápenie, a spomenul si na slová Pána Ježiša : „ Čokoľvek ste urobili tomu najmenšiemu - mne ste urobili ..." Bohu záleží aj na tejto Rómke! Agneška zbadala na Pavlovej tvári záujem a ochotu pomôcť. Podišla k nemu a prehovorila: „ Mladý pán, prosím vás, dajte mi na chleba. Už niekoľko dní som nič nejedla." Pavol si spomenul na svoj chlieb so syrom, na ktorý už mal chuť. Jeho žena robila veľmi chutné obložené chleby. Čo teraz? Chvíľu bojoval sám so sebou. „ Peniaze nemám, ale môžem vám dať svoj chlieb ? " Agneška prikývla. Pavol vybral zabalené obložené chleby, a dal ich Agneške. Ona s vďačnosťou vzala podávané chleby. „ A večer sa nezabudnite poďakovať pri modlitbe Pánu Ježišovi , že som vám mohol dať tie chlieby..." Pavol išiel ďalej. Agneška sa rozhodla, že zje jeden obložený chlieb, a ďalší si nechá na večeru. Pre istotu. Veď kto vie, možno dnes už viac nič nezoženie.Posilnená skúšala ešte oslovovať okoloidúcich, ale tí ju len mlčky obchádzali, a nič nedbali ani na jej prosebný pohľad, ani na jej prosebné slová. Skúšala stále znova a znova. Nakoniec sa nad ňou zmilovalo niekoľko ľudí a dali jej aspoň na jeden peceň chleba. Šťastná Agneška si ho kúpila a spokojná odniesla domov. Ten deň už bude mať čo jesť.
Pavol ten deň myslel na Ježiša s nádejou, že Mu urobil radosť, a že pomohol nasýtiť jednu hladnú Rómku. Veď aj tá hladná Rómka je jeho blížny. Keď si Agneška večer pripravovala jedlo, vybrala aj druhý obložený chlieb, čo dostala od Pavla. Plná vďaky zdvihla oči k Nebu. . „ Ďakujem Ti, Bože, za tento chlieb, ktorý si mi dnes daroval cez toho milého pána. Ďakujem Ti, Ježišu, že si mi pomohol.", povedala.
Ten večer zaspávala sýta a šťastná, lebo vedela, že je s ňou Boh, a že ju má rád.
