Rieka pokojne plynula dolu prúdom už dlhé, dlhé roky. Z jednej strany boli hory, a z druhej úrodné roviny. Na jej brehoch sa vystriedalo mnoho generácií. Niektorí sa pri nej narodili, a opustili ju pre cestu do sveta za chlebom. Iní pri nej prežili celý svoj život. Rieka bola bohatá na ryby. A tak sa z niektorých obyvateľov na oboch brehoch rieky stali rybári. Tak to bolo aj s Petrom a Ondrejom. Peter pochádzal z ľavého brehu a Ondrej z pravého. Obaja mali svoje motorové člny. Občas na ne vysadli a išli loviť viac do prúdu, ďalej od brehu. Boli už starými a skúsenými rybármi. Poznali rieku, a vedeli, kde a kedy berú ryby najviac. Obaja rybári viedli pokojný život so svojimi rodinami v usadlostiach, vzdialených pár sto metrov od rieky z jednej aj z druhej strany toku. Rieka bola bohatá na ryby, a tak obaja rybári sa skoro vždy vracali domov s bohatým úlovkom. Časť z úlovku predali vo svojich usadlostiach, a ešte im zostalo aj na obživu. Rieka im dávala živobytie. Bola zároveň aj hranicou medzi dvoma krajinami, ktoré mali dobré vzťahy. Ich politici dohodli, že na rieke je možné loviť ryby obyvateľmi oboch krajín. Na hranici medzi oboma krajinami bol pomerne voľný režim. Keďže bola široká, obyvatelia z jedného brehu sa málokedy stretávali s obyvateľmi z brehu druhého. Rieka ich rozdeľovala.
Jedného krásneho dňa sa Ondrej aj Peter vybrali loviť ryby. Obaja nasadli do svojich člnov priviazaných pri protiľahlých brehoch rieky. Pripravili si svoje rybárske náčinie, nastokli návnady na háčiky a začali loviť ryby. Jeden druhého si ledva všimli. Ondrejovi sa darilo. V jeho koši stále pribúdali ryby. Boli síce skôr menšie, ale zopár hladujúcich by nasýtili. Petrovi sa darilo horšie. Bolo neskoré poobedie, a on ešte nič nechytil. Bol už znechutený. Začal rozmýšľať o odchode domov. Rozhodol sa, že ešte chvíľu vytrvá, možno niečo predsa len chytí. Vtom pocítil záber ! Aký mocný záber ! Musí to byť poriadny kúsok ! Peter aj ryba začali spolu bojovať. Peter využíval všetky svoje skúsenosti, ale ryba sa stále nepoddávala. Čln sa začal nebezpečne kolísať. Ondrej od druhého brehu si všimol, že na opačnej strane rieky sa niečo deje. Všimol si, že rybár na druhej strane bojuje s úlovkom. Musí to byť veľká ryba ! Vtom sa Petrovi zamotali nohy do náčinia na dne jeho člna, a Peter spadol do neho. Udicu s úlovkom vo vode stihol ešte zakliesniť v člne. Od veľkého vyčerpania sa nevládal ani pohnúť.Ondrej si všimol, že rybár na druhej strane rieky spadol do člna, a stále nevstáva. Znepokojil sa. Čo sa stalo ?! Čo keď bude treba pomôcť ?! Naštartoval motor na člne, odviazal čln od brehu, a preplával na druhú stranu rieky k Petrovmu člnu, aby mohol pomôcť. Medzi tým nabral Peter trocha síl, ale pomoc by sa zišla. Ryba sa zdala veľmi veľká a silná. Ondrej hneď videl, že Peter potrebuje pomoc, lebo je vyčerpaný z boja s veľkou rybou. Pripútal svoj čln k Petrovmu, a prestúpil do Petrovho člna. Spoločnými silami sa im podarilo s veľkou námahou rybu dostať na breh. Mala viac ako jeden a pol metra, a mohla mať aj viac, ako päťdesiat kíl. Veľmi sa nehýbala. Aj ona bola unavená z náročného boja.
Peter bol šťastný, že sa domov nemusí vracať s prázdnymi rukami. Cítil aj vďaku voči Ondrejovi z druhého brehu rieky, že mu prišiel na pomoc, keď ju veľmi potreboval. Preto sa rozhodol. Vyvrhol vnútornosti z ryby, a polovicu ryby vložil do Ondrejových rúk. Ryba bola veľká, a tak z nej bolo dosť pre oboch. Ondrej prijal tento kus ryby, nasadol do svojho člna, a preplával na druhú stranu rieky. Bol už podvečer, a bolo potrebné sa vrátiť s úlovkom domov.Aj Peter sa vrátil domov so svojím úlovkom. Odvtedy sú Peter a Ondrej priatelia. A tak rieka a hranica, ktoré ich rozdeľovali, ich spojili v trvalom priateľstve, až do smrti.
