Miroslav Priecel
Každý deň
Každý deň saznova, znovavo svete túlaš,keď zaznie hlas,čo Ťa volá,topánky obúvaš.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
viera
Miroslav Priecel
Bezdomovec
Doráňané nohyvláči chudák -- ten na ulici.Bezdomovec skoro nahý.Bijú ho tu po líci.
Miroslav Priecel
Na harfe života
Na harfe životaprstami preberáš.Keď príde clivota,v smútku sa obzeráš.
Miroslav Priecel
Svetlo
Svetlo je tam - kde jeJežiš v našich srdciach.Cit pravý nám vleje,už niet zo tmy strach.
Miroslav Priecel
Ponuka
Hľa - tu je pomocná ruka,Toho, čo hľadí dnuká,čo Ti bratom chce byť,čo s tebou vždy chce žiť.
Miroslav Priecel
Vyznanie
Ja verím, verím v toho Boha, čo zmysel žitiu, bytiu dodá.Čo zomrel za nás na kríži.Čo k človeku sa priblíži.Keď ranený ho volá,Boh v láske k nemu koná.On srdca rany vyliečia láske k dobru neprieči.On srdcu silu lásky dátak milú, vrúcnu v Duchu má.Keď sa Ježiš usmieva,milosť - tá sa zaskvieva.Tak chyť sa ruky, čo On núka!Do srdca pozri - pozri dnuká.Vznes sa Ty do Jeho sfér,dúfaj, miluj, v Neho ver !Verím, že On rád Ťa má,verným Jemu život dá.Život v láske naveky,v Nebi nie sú náreky.Verím, že On rád Ťa má,verný Jemu život má !
Miroslav Priecel
Svetlo života
Svetlo svieti mi už rokypre dušu a tiež na kroky.Kroky môjho života,môj Boh mi ich preráta.Jeho slová - tip môj istý!Jeho krv mi dušu čistí.Od podknutí, od hriechov,od pádov aj pokleskov.Svoju krv On za nás vylial.Potupnú smrť za nás prijal.Aby sme my v novej chvílinovú nádej znova žili.Novú nádej On nám dal,Z mŕtvych na tretí deň vstal.Aby každý, kto v to verí,nebál sa, keď smrť sa cerí.
Miroslav Priecel
Kriste náš ...
Kriste náš, Boh si Ty !Máš výsosť najvyššiu.Som tebou obmytý,môj Boh si Ježišu.V srdci Ťa nosiť chcem,hriať Ťa v svojom srdci,naveky a každý deň,navždy byť horúcim.Nech sa mi stanepodľa Tvojho slova.Podľa Tvojho slova nech sa mi stane.Ja volám k Tebe znova,a vystieram svoje dlane.Šumíš mi listami vo vetre,hereješ ma teplou polievkou.Sprevádzaš cestami po svete.Spievaš mi výškou odvekou.Všade ma čakáš,nech prídem kdekoľvek.Stále ma hľadáš,hoc som aj človek.
Miroslav Priecel
Zmiluj sa, Bože !
Zmiluj sa, Bože!Nad hriešnikmi - nami.Sám človek čo zmôže,unášaný snami?Aj ja - ako mnohí,padám tu pred Tebou.Trasú sa mi nohy,no Tys mojou nádejou !Tvoja iskra svieti,svieti v mojom bytí,ako rybka bystrá,čo ma sýti v žití.Z tých dvanástich košov,z tých - ver - z tých,s raňajšou rosouzázrakom uvitých.Otvor sa mi !Nech vyliečim sa z rána.Súciť s nami !Ty výšok nebies brána!Tú prosbu ľudí odvekú,čo pristane človeku,že túžbu v srdci mám,byť s Tebou navždy v Nebi,a nebyť nikdy sám.
Miroslav Priecel
Obrátenie
Hriešnik som ja,a o milosť prosím.Ťarcha je to náramná,čo v svedomí nosím.Hriech, ten v duši ťaží, a kľudne dýchať nedá,viac jak more váži.Moja tvár je bledá.Hriešnik som ja.Kto ma spasí ?Začať znova ...Kde tak asi ?Môžem Ti tip taký dať:Začni svojou ľútosťouk Bohu sa hňeď obracať!Za jeho túž milosťou!Hriechy svoje ľutujem !Túžbu k tomu pridávam:Polepšiť sa hneď aj chcem,Božou cestou vydávam.
Miroslav Priecel
Slobodný pre Ježiša
Ty nemusíš siahať po jede,čo vedie slepých ku biedehriechu. Ty nemusíš hrešiť za rána,by nebola v srdci tá ranaprieku. Ty nemusíš hriechu ustúpiť,a dať ústam tmou tupiť milosť. Ty nemusíš hriech okúsiť,a môžeš chcieť v nebi žiťvečnosť.
Miroslav Priecel
Spasiteľ
Z lásky k nám ...Na kríži vypol hruď. Z lásky k nám ... Sa z kríža nechcel hnúť. Z lásky k nám ... Aj keď prišla smrť. Z lásky k nám ... Na kríži vypol hruď.
Miroslav Priecel
Jesenné zamyslenie
Prines mi prosím,poklad slov !Ku nim pridajnáznaky úsmevov !Ty -- deň náš každodenný !Teraz máš jesenné vráskyod nostalgických dažďov.Opadané listynenaplnených snovTi korunujú hlavu.Pripomínaš mi večnosťuž svojím počtom.Si opúšťanýnašou večernou modlitbou.Aby som nezabudolna konečný cieľ.Cieľ našich ubolených ciest.Tam - kdesi v Nebi.
reklama
Miroslav Priecel
Kráčaš...
Kráčaš, kráčaš človeče,a nevieš pozrieť kam.Ruku Ti dám na plece:" Pozri hore - k Nebesám !Tam čaká Ťa Boh milý - Pán,ponúka hostinu milostí,a nemusíš sa viac báť rán,že osud svoj si nazlostíš !
Miroslav Priecel
Za chvíľu zaklopeš ...
Za chvíľu zaklopeš na bránu večnosti.Pomni len, či budeš Ty v Jeho milosti. V milosti Jeho, a v Jeho bezpečí. Kde Božie nebo, tam hriech Ti nesvedčí.
Miroslav Priecel
Boží pátrač
Hľadá, hľadá...Hľadá Ťa,veriť mu môžeš.Hľadá, hľadá...Hľadá Ťa,neznavený z chôdze.
Miroslav Priecel
Božia stopa ?
Všedný deň. Človek vstáva, pretiera si oči,poumýva sa, oblečie a ide raňajkovať. Na stole ho čaká chlieb a iné dobroty. Samozrejmosť.Zoberie tašku a ide do roboty. Kráča po chodníku a slnko ho hreje. Samozrejmosť. Sretáva sa s ľuďmi, zdravými aj kýchajúcimi. Nebojí sa,lebo vie, že ho imunita ochráni. Samozrejmosť. Prejde cez park, v ktorom rastie veľo krásnych kvetov, usmievajúcich sa na všetkých, ktoríprechádzajú okolo. Samozrejmosť. Odkiaľ sa to všetko vzalo ? Je to naozaj samozrejmosť ? Všetko sa vraj začalo veľkým treskom,po kto-rom začali vznikať prvé atómy. Z nich vznikali prvé hviezdy. Boli to prvé reaktory, v ktorých postupne vznikala celá periodická sústava prvkov. Ale na začiatku musel byť v priestore a čase úplný chaos. Je možné, aby z chaosu postupne vznikali čoraz zložitejšie organizované systémy, vyvrcholením ktorých je existencia, živého, vysokointeligentného, samoreprodukujúceho sa systému menom Č L O V E K ?
