A naozaj, vždy keď prešla, okolo ovanul študentov v predných radoch nechutný zápach. Študenti v zadných radách sa museli uspokojiť len s konštantnou úrovňou smradu, ktorá sa udržiavala celú hodinu.
Netreba ale súdiť kvalitu pedagóga podľa takýchto kritérií, povedal som si a snažil som sa stále pozerať sa na prednášajúcu objektívne. No hneď ako začala rozprávať o svojom predmete, vedel som, že objektivitu si už neudržím. Postaršia pani povedala vetu a potom pokračovala vetou o niečom úplne inom. Ako príklad môžem uviesť zapísaný výrok:
"No som išla do Bratislavy na povoze... a potom som narazila na výmoľ. Normohodiny si vypočítame teraz. A vy už ste bakalári? No neviem či sa na tých cestách dá jazdiť."
Zaujímavé prechody. Zvláštnosti jej štýlu rozprávania sa tu ale nekončia. Niekedy sa rozhodla byť záhadná a uprostred vety sa začala smiať, pričom stred vety teda zanikol v smiechu, alebo sa ho ani neobťažovala hovoriť. Takýto štýl rozprávania je nadmieru zaujímavý a bolo nám to celkom vtipné, až kým sme nezistili, že ho mieni používať aj počas výučby.
Jej ďalšou špecialitou boli skratky. Rozhodla sa zašifrovať podstatné veličiny v príkladoch do niekoľko písmenkových skratiek, takže ak ste si v rýchlosti zabudli zapísať, čo ktorá skratka znamená boli ste nahraný. Samozrejme, skratky sa každú hodinu menili. Vzhľadom k tomu sa každá hodina podobala skôr na hodinu kryptografie než na podnikové hospodárstvo. Áno, napadlo nás spýtať sa prednášajúcej, či nám nezopakuje niektoré skratky. Ale tieto otázky boli väčšinou odignorované.
Neskôr sme zistili, že pýtať sa je nebezpečné. Raz dostala postaršia pani hysterický záchvat, lebo jedna študentka sa jej opýtala, ako presne znela jedna poučka. A nemyslite si milí čitatelia, že to bolo kvôli tomu, že by sa otázku pýtala už po stýkrát, alebo preto, lebo sme provokovali. Prišlo to z ničoho nič namiesto odpovede. Ako letná búrka. Záchvaty zúrivosti dostávala aj po tom, ako sme sa snažili opravovať jej chyby na tabuli, ktoré robila v každom príklade. A to ich opisovala zo svojich poznámok!
Táto zvláštna pani, ktorá sa bohvie ako dostala za katedru, mala mnoho zvláštností, ktoré sú podľa mňa pre pedagóga neprípustné. Ako napríklad neustále opakovanie slov "áno" a "dobre" vždy 3 krát za sebou. Raz sme sa rozhodli jej to spočítať. Za jednu hodinu povedala "áno" 74 krát a "dobre" 88 krát. Pre informáciu, to je tak raz za dve minúty. Možno sa vám to nezdá, ale je to dosť rušivé pre študentov, ktorí sa snažia vylúštiť skratky na tabuli.
Ekonomická univerzita ale zatvára oči pred neschopnosťou svojich zamestnancov podľa mňa už dlhé roky a rebeli medzi pedagógmi, ktorí chcú vylepšiť situáciu sú buď vyhodení alebo umlčaní. Uvidíme, čo sa stane so mnou.