
To čo ma trápilo, bolo že som sa veľmi nevyspal. Skončili sme o druhej v noci. Mama Kamzička pôrod a ja pozeranie.
Ubehli dva dni a kozičky-trojičky mi dali možnosť "zacvičiť" si. Jedno z kozliatok, zatiaľ bez mena, (aj tak sa ešte nedajú rozoznať) sa rozhodlo necmúľať. "Tak takto z teba cicavec nebude", vravím si a do mysle sa mi začal vkrádať strach. Tak preto som ja v noci nespal...? To teda nie. Na rad prišla injekčná striekačka, čerstvo nadojené mlieko, glukóza. A potom čakanie, .... Krátke. O štyri hodiny už kozľatá nebolo možné rozoznať. Všetky tri sa uchádzali o mamine struky rovnako.