Hlboké nedorozumenie

Písmo: A- | A+

Najprv som neveril svojim očiam. Všade som čítal ako predseda vlády včera v deň výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zaútočil na novinárov. Zaútočil. Na novinárov. Naozaj?

Ja rozumiem, že sme všetci nervózni a plní bolesti. A viem, že za toto, čo teraz napíšem, to pekne schytám v komentároch, ale nech. No som presvedčený, že prikrývať nehodných svojho remesla falošnou kolegialitou ešte žiadnej profesii nepomohlo.

Neklamme si, že každý, kto sa označuje za novinára, sa aj tak správa a robí svoju prácu naozaj nezávisle a slobodne. Tolerancia k fejkovej hre na žurnalistiku nám priniesla grafomanov, čo píšu na zákazky a posledné, čo ich zaujíma je hľadanie pravdy. Čítanosť je cieľ a negativizmus zbraň.

Určite by bolo lepšie, ak by zaznievala kritika zo stavovského prostredia, ale urobiť z premiéra útočníka a prirovnávať ho k Ficovi??? To naozaj potrebuje ktokoľvek k jeho kritike takúto skratku?

Veď potom to znamená, že ak voláte po Matovičovej sebareflexii a on sa možno neobratne opováži vám nastaviť zrkadlo, tak nie ste schopní aj tej svojej, ak ho okamžite odsúdite a zaradíte sa do radu, čo hodia komentárom.

Vždy som si vážil nezávislosť novinárov a aj budem, ale žiadam aby sa nebáli ukázať aj prstom na "bejbies", čo sa spreneverili svojej profesii. Zároveň nikdy nešetrili mocných, aby toxicite moci nepodľahli a budovali spoločenstvo lásky k pravde, ktorá vždy musí vyhrať na lžou a nenávisťou.

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu