Zločinu zabíjania času a energie v nezmyselných byrokratických úkonoch, ktoré sa navyše opakujú v nekonečných cykloch. Poďme s tým niečo urobiť, aj keď boj s touto mašinériou je rovnako márny ako boj s blbosťou, čo ale neznamená, že by sme to mali vzdať. Poďme si život zjednodušovať a odstrániť postupne krok za krokom cez predraženú informatizáciu verejnej správy zbytočné tlačenie výkazov a protokolov, ktoré sú už nahodené v databázach.
Poďme zaviesť zásadu zadaj raz a dosť!
Vedeli ste?
Na Slovensku máme v tomto školskom roku presne 2101 štátnych, cirkevných i súkromných základných škôl. Ak by sme pri 60 hárkoch papiera za školský rok (veľmi optimistický údaj) vynásobili len v tomto type škôl, koľko papiera sa minie na výkazy a formuláre v predpísanom počte kópii, tak dostaneme výsledok 126060. Pri počte 500 hárkov na jeden balík by išlo o 252 balíkov, ktoré keby sme naukladali na seba, dostaneme vežu vo výške takmer 14 metrov. A teraz si predstavte, koľko minie papiera všetkých len 6710 škôl a školských zariadení, nehovoriac napr. i o centrách pedagogicko-psychologickej poradenstva a prevencie.
Tak sa v duchu aj sám seba pýtam - kde sa to všetko začalo? Dobre si pamätám na prvý školský osobný počítač i s ihličkovou tlačiarňou, keď sa na začiatku tohto storočia objavili u nás na škole. Prišiel k nám z vtedajšieho okresného úradu s takou sumou pôvodnej obstarávacej ceny, že sa nám všetkým z toho hlava zakrútila. A postupne pribudli i ďalšie, slúžiace najmä na účtovné záležitosti, správu majetku a postupne nahrádzanie písacích strojov pre napr. písanie rozhodnutí. No paradoxne, čím viac počítačov do škôl pribúdalo, tým viac stúpala spotreba papiera - a nie toho z ušetrených veľkých zošitov, ktorý sa dal použiť na písomky, ale toho pravého, kancelárskeho, v prípade niektorých tlačiarni nie hocijakého (lebo potom príbehy o vyberaní zaseknutého papiera, resp. výmene tonera by boli na celkom slušnú telenovelu).
Podľa mňa skutočný vrchol toto obdobie dosiahlo počas spustenia Mikolajovej "papierovej" školskej reformy, kedy sa začali písať a zároveň aj tlačiť školské vzdelávacie programy. Ak budete mať niekedy čas a chuť, nože skočte na tú vašu školu a pozrite si ho niekedy. Tam, kde musí byť (aj keď v skutočnosti už nemusí) celý vytlačený aj so všetkými úpravami, inováciami a inovovanými variáciami, je to celkom slušná kopa papiera. Ale ešte predtým sa zo zákona uskutočnil prenos štátnej moci na školy a z riaditeľov i učiteľov sme urobili úradníkov. Školy sú skrátka úradom a sú často dožiadané na vypĺňanie najrôznejších formulárov a poskytovanie informácií, ktoré sa obsahovo veľmi často zhodujú s tými, ktoré už poskytli ministerstvu. Vytvorili sme nejasné zákony a novely týchto zákonov, pre ktoré je potrebné organizovať drahé školenia, všetko sme chceli merať, spočítať, porovnať a z tak potrebnej školskej štatistiky sa stala len jej paródia. Našťastie aj vďaka aktivite mnohých cez projekty Bezpapierová škola, Debyrokratizácia školstva, Znižovanie administratívnej záťaže a pod. sa veľa urobilo, ale správnych ľudí na správnych miestach to stálo veľa času a energie. A tí ľudia, ich čas a energia nie sú nevyčerpateľní.
V súčasnosti by som mohol veľa písať o napr. v prípade štatistických výkazov o neefektívnom nastavení, zložitosti obsluhy a pozoruhodnom riešení, kedy zadávanie (naozaj?) potrebných údajov ide cez webovú aplikáciu, ale na záver celého procesu musí prísť ten magický moment - vytlačenie niekoľkostranového formulára (v minulosti ste si museli dať aj pozor na to, ktorý internetový prehliadač použijete), ktorý treba podpísať, opečiatkovať a doručiť na kontrolu.
Je potrebné uvedomiť si, že primárnou úlohou škôl, osobitne však vyučujúcich, je vzdelávanie svojich žiakov - našich detí. Aj keď je pre súčasný vzdelávací proces už istá dávka administratívy zrejme nevyhnutná, štát musí v prvom rade trvať na tom, aby boli administratívne povinnosti vyučujúcich znížené na maximálne minimum.
Skrátka, aby sme nechali učiteľov učiť a riaditeľov riadiť naše školy. Či vám sa, občania Slovenskej republiky, páči predstava, že miesto venovaniu sa vzdelávacím potrebám našich detí musia títo ľudia zabíjať svoj čas a energiu vypĺňaním formulárov?
Preto som spolu so svojimi kolegami na túto júnovú 18. schôdzu predložil návrh zákona, ktorým sa zavádza len plne elektronické zasielanie štatistických výkazov a zabraňuje sa stavu, aby orgány verejnej správy si žiadali od škôl (tiež orgány verejnej správy) údaje, či štatistiky, ktoré sa už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy.
