Na ktorých šomreme, ak s nimi vždy nenapíšu domáce úlohy. Pričom sa oni nad tým len pousmejú, keď odprevádzajú až k autobusu, rozvíjajú detskú tvorivosť pri výtvarných prácach, fúkajú im boliestky na ich dušiach, organizujú im súťaže, popritom neustále aktualizujú školský výchovný program (čítali ste ho niekedy?), vypisujú týždennú výchovno-vzdelávaciu činnosť v triednej knihe a veľa ďalších vecí, pričom rozvíjajú pre život tak mimoriadne dôležité medziľudské vzťahy v detských kolektívov. Musia krútiť hlavou nad úvahami, že oni sú vlastne riešením pre zlepšenie výsledkov v rôznych testovaniach, veď na niekoho treba hodiť suplovanie nedostatku pozornosti v rodinách a žiakovi sa treba individuálne venovať, no najlepšie by bolo, ak by nás to nestálo nič navyše v tejto krajine lacného vzdelávania.
Dajme si na stôl pár faktov.
Týždenný pracovný čas je 37,5 hodiny týždenne a tento sa delí na priamu výchovnú činnosť 27 hodín a činnosti súvisiace s priamou výchovnou činnosťou (triedna agenda, konzultácie a poradenstvo pre rodičov, príprava na činnosti a plánovanie, účasť na poradách, ZRŠ atď). Až 85 % zo všetkých vychovávateľov by uvítalo skrátenie ich úväzku na 23 hodín, aby sa práve mohli venovať spomínanej kvalitnej príprave a ostatným činnostiam - agende, plánovaniu, dozorom, mimoškolským akciám. Tento záver vychádza z výsledkov dotazníkového prieskumu Slovenskej komory učiteľov, ktorého sa zúčastnilo 1122 vychovávateľov ŠKD z celkového počtu 6284.
Navyše k tomu všetkému zriaďovatelia škôl tlačia vedenia škôl k racionalizácii v ich činnosti. Pritom ak by školy tieto školské kluby žiakov nemali, boli by v regionálnej konkurencii nezaujímavé pre rodičov, pretože rodičia takúto doplnkovú služby radi využívajú. Škola, ktorá sa opováži túto službu neponúknuť, nie je pre rodiča až taká zaujímavá.
Inými slovami, školy nedokážu nájsť vychovávateľov, ktorých by mohli na takýto úväzok zamestnať. Preto sa vedenie škôl uchyľuje ku krajným riešeniam. Ak niekoho na túto činnosť nájdu, je to z radov pedagógov, ktorým sľúbia namiesto zaplatenej mzdy náhradné voľno. Bežnou praxou je potom aj navyšovanie počtu detí v týchto oddeleniach, spájanie oddelení, diskriminačné praktiky pri prepočítavaní hodín a dopĺňaní úväzkov vyučovacou povinnosťou v škole a iné. Dôsledkom je oslabená bezpečnosť deti a nemožnosť plnenia cieľov výchovného programu - napr. s toľkými deťmi nemôžu opustiť areál školy a ísť do kina, na poznávaciu vychádzku a pod.
Ale viete, čo je najstrašnejšie? Keď počúvam, že riešenia za ktoré bojujú aj odborári v pracovných skupinách pri ministerstve i v Slovenskej komore učiteľov, ktorá nedávno spustila petíciu s dnes už takmer 3 tisíc podporovateľmi, sú nedostatočné. Mrzí ma to o to viac, ak sám sa diplomatickou formou napr. snažím tlačiť na uznanie príplatku za vedenie pedagogickej dokumentácie, vedenie oddelenia, poskytovanie pedagogického poradenstva pre zákonných zástupcov dieťaťa. Pretože tak ako vždy sa tu prehlbuje komunikačná priepasť, ktorú máme v školstve už pomerne dlho a tá sa vždy najviac zviditeľní, keď má dôjsť k zásadným zmenám.
Viem, že nemôžeme mať na všetko rovnaký názor. Skúsme sa však na problémy pozrieť inými očami. Dajme si navzájom pokoj a naučme sa postaviť za druhých. Vráti sa nám to. Podporme dnes ľudí v družinách, aby to naše kluby detí prežili, keďže vytvárajú dôležitú pridanú hodnotu – rozvoj sociálnych zručností a záujmov budúcich občanov.
