Človek sa vtedy nad tým zasmial. Horšie je, že takéto členenie používa aj štát, pri zabezpečovaní vzdelávacích potrieb detí. Keďže žijeme v krajine krivých zrkadiel, tak pokrivené prispôsobovanie reality potrebám ktoviekoho pokračuje naďalej. Najnovšie sa bude týkať poskytovania terapie pre vaše dieťa v neštátnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva.
Tak dobre čítajte:
Podľa pripravovanej zmeny bude výkony hradiť štát len v štátnom zariadení.
Ak rodič navštívi neštátne zariadenie bez odporúčania štátneho poradenského centra, bude si musieť hradiť výkony z vlastného vrecka.
Ak rodiča s dieťaťom dve štátne zariadenie odmietnu, čiže nenájdu preňho termín na najbližšie dva mesiace, výkony v neštátnom zariadení po odporúčaní už budú hradené štátom.
Takže ešte jednoduchšie, vybavujte si dovolenku, aby ste si vybehali odporúčanie a byrokracii sa urobilo zadosť.
Je to niečo neskutočné. Lebo ak mi v štátnom zariadení "pomáhajú" (aspoň oni si to o svojej službe myslia), ale nie je to účinné, tak je logické, že by som chcel skúsiť hľadať pomoc inde. Ale to nemôžem, pričom ministerstvo by malo zaujímať predovšetkým to, aby sa s každým eurom narábalo rozumne.
Teda logicky, za rovnaké výkony idú rovnaké peniaze - bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ zariadenia. Toto musím zvýrazniť, platíme službu dieťaťu. Opakujem, dieťaťu.
Lenže my máme inú optiku, pozeráme sa na to tak, platíme existenciu inštitúcie. Všimli ste si ten rozdiel? Bez ohľadu na jej kvalitu a prístup jej naháňame klientov. Vôbec si nevšímame, či im daná inštitúcia má kapacitu pomôcť alebo nie. Lebo financovať existenciu inštitúcie cez výkony je to pravé orechové, pardón efektívne.
Potrebujeme iný prístup; nech sa o výkony štátne inštitúcie uchádzajú u klientov tak ako súkromné; a na základe toho, koľkým dokážu reálne pomôcť, nech dostanú peniaze. A ak ich to neuživí, nech skončia.
