Napísal som:
"Nariadením vlády zo 14. decembra 2016 sa ustanovila nová stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Aj po 4% zvýšení platov nepedagogickým zamestnancom zostala podľa navýšených platových tabuliek veľká časť platov kuchárok, upratovačiek a školníkov stále pod hranicou minimálnej mzdy. Zo zákona musia zamestnávatelia garantovať svojim zamestnancom minimálnu mzdu, školy sú tak nútené hľadať zdroje, ktorými dofinancujú ich platy aspoň na toto minimum.
Je neprijateľné, ak štát v jednom zákone povie, že minimálna slušná odmena za prácu je 435 € a v zapätí vydá nariadenie, v ktorom povie, že kuchárky si tuto najnižšiu slušnú odmenu nezaslúžia. Na jednej strane vyhlasuje, že v plnej miere financuje školy a na druhej strane nie je ochotný uvoľniť ani minimálne potrebné množstvo peňazí. A farizejsky to pokryje v legislatíve nariadením vlády, ktoré odporuje zákonu.
Preto vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby sa touto nespravodlivosťou, ktorá hraničí s bezohľadnosťou a neúctou voči našim kuchárkam, upratovačkám, školníkom a ďalším nepedagogickým zamestnancom, okamžite zaoberala a prijala také riešenia, aby tieto finančné prostriedky mali školy cez normatív hneď k dispozícii a prestali byť tlačené do bezvýchodiskovej situácie."
Rozmýšľam, či som to napísal dostatočne zrozumiteľne. Či dostatočne z textu vyplýva, že vláda svojim nariadením nerešpektuje zákon a to je veľmi vážna vec. Alebo to prebralo málo spravodajských médií? A preto si môžu dovoliť len tak mávnuť rukou? Veď to vyšlo napr. aj na SME, resp. Školskom servise TASR alebo Aktuálne.sk.
Obávam sa, že musím potom súhlasiť s jedným z komentárov, ktorý sa objavil pri zdieľaní tejto správy na sociálnej sieti. Autor v ňom skonštatoval, že pri sledovaní televíznych novín si uvedomil podstatný detail. Naša vláda hovorila o počte pracovných pozíciách, ktoré Slováci nechcú robiť. Riešenie vidí v dovezení ľudí z tretích krajín, miesto toho, aby tlačili na zvýšenie platu, čo je výrazný motivátor záujmu o prácu. Všetko len aby nemuseli zdvihnúť mzdu. A následne je potom skalopevne presvedčený, že v oblasti školstva to bude rovnaké. Urobia všetko preto, len aby nemuseli pridať. Budú znižovať nároky, zlučovať školy, posúvať počty v triedach... a manévrovať a manévrovať - pričom už včera bolo neskoro.
Nebude ich trápiť ani pomaly sa blížiaci nedostatok učiteľov (veď nám rastie ich priemerný vek v školstve), na ktorých chceme mať prísne nároky. Vôbec verejne nie sú zagarantované finančné zdroje, ktoré so sebou prinesie reformné Učiace sa Slovensko. A najmä musí dôjsť k radikálnej zmene v oblasti riadenia, kde sa školám uvoľnia ruky pri stanovení jasných kritérií. Nebude sa rozhodovať na základe mýtov a využijú sa všetky rezervy, ktoré sú k dispozícií pre najväčšiu investíciu Slovenska - investíciu do vzdelávania nielen ako motora hospodárstva, ale stromu kultúry hmotnej i duchovnej tohto národa.
Takže vážená vláda, média, verejnosť - vlastne vážení všetci my. Máme tu veľký problém. A to, že dnes ústavný článok 36, kde čítame "právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň" sa nerešpektuje. Túto nespravodlivosť musíme odstrániť.
