Kľúčovým slovom, ktoré tu už aj zaznelo a dovolím si ho opäť zopakovať pri tomto/týchto návrhoch a vychádza z ducha filozofie prvého čítania ako otvárania tém je hľadanie rovnováhy. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i v minulom roku, kedy bola zmena zákona prijímaná.
Argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide nastolenie rovnováhy medzi školskou samosprávou reprezentovanou radou školy a územnou samosprávou.
Ale podľa môjho skromného názoru treba nastaviť dva druhy rovnováhy:
- Áno, tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou.
- Ale je tu i rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou.
Najprv pár poznámok k tej druhej:
Osobne by som sa pridŕžal českého modelu, ktorý ako ukazuje štúdia parlamentného inštitútu je pomerne rozšírený: organizačnú a ekonomickú stránku má v plnej kompetencii územná samospráva; v pedagogických veciach ma plnú právomoc riaditeľ školy. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy je pedagóg a vo veciach ekonomických pracuje pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely a možno celá táto diskusia by sa mala preniesť na nastavenie týchto mantinelov.
Teraz sa vrátim k rovnováhe medzi školskou a územnou samosprávou - tu by sme nemali zabudnúť na jeden dosť podstatný detail – hlas zriaďovateľa školy je v rade už zastúpený cez jeho zástupcov, čo v mnohých európskych krajinách nie je zabezpečené.
A teda dnes je rovnováha vychýlená na strane územnej samosprávy. Ak ale samospráva chce trvať na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musia mať, potom ale musíme nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania - napríklad školskej inšpekcii. Často jej zásah v procese výberového konania dosiahol najlepšiu možnú voľbu.
Nechcem paušalizovať, pretože tak ako som uviedol na stretnutí s riaditeľmi Združenia základných škôl Slovenska máme posilňovať vzťahy a príklady dobrej praxe medzi zriaďovateľmi a ich školami, nevyvolávať zbytočné napätie a nehádzať všetkých zriaďovateľov do jedného vreca.
A to i napriek tomu, že v rámci kampane Zberu strachu bolo zaznamenaných viac ako 40 podnetov na šikanu voči riaditeľom zo strany zriaďovateľa.
Pretože ďalším kľúčovým slovom, ktoré tu musí zaznieť sú Ľudia.
Tu sa ale musím obrátiť na mojich kolegov, ľudí pracujúcich pre vzdelávanie našich detí. Napriek všetkému, čo im bude ktokoľvek hovoriť, tá sila je v nich.
A ak ostane zachovaný súčasný model, kedy je územná samospráva tá najkompetentnejšia rozhodovať, tak ich chcem týmto vyzvať, chcem ich posmeliť, nech začnú uvažovať nad svojim zapojením do komunálnej politiky.
Naozaj. Na každom pracovisku sú už dnes prirodzení lídri, ktorí musia nabrať odvahu. Nech miesto len šomrania v zborovniach, prežívania množstva krívd odvážne zdvihnú hlavu a kandidujú na miesta v obecných alebo mestských zastupiteľstvách, resp. za starostov a primátorov. Pretože akákoľvek úroveň politiky sa nás týka, nás všetkých. A len aktívnym vstupom do nej môžeme reálne niečo zmeniť od úrovne najzakladnejšej, priamo tam vo svojich komunitách. A nech to nerobia osamotene, nech pre túto vec verejnú získajú čo najviac svojich kolegov, nech prinútia zmeniť myslenie čo najväčšieho počtu, aby prestalo platiť to povestné slovenské, čo svojho času kritizoval i Janko Kráľ vo svojej Dume bratislavskej – poznáme tie verše všetci – povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz po kútoch nôtia so svrčkami.
Ešte krátko k navrhovanému opatreniu ochrany, konkrétne k opatreniu tých dvoch mesiacov dlhšej výpovednej lehoty. Samozrejme, nejde o najideálnejšie riešenie, a je tu dôležitý alebo je tu dôležité ďalšie kľúčové slovo, ktoré chcem tu vyzdvihnúť, a to je čas. Získa sa čas, kedy sa môžu vyjadriť rôzne inštitúcie, kedy sa požiada o stanoviská, kedy sa stanoviská vypracúvajú, doručia a kedy sa môže prehodnotiť rozhodnutie. Áno, môže dôjsť aj k zmene rozhodnutia, ten čas by tu ľudia, ktorí sú angažovaní a ktorým záleží na tom, aby naše školy išli tou najlepšou cestou, ten čas si tí ľudia zaslúžia.
A ten čas práve teraz nastal, aby sme sa možno pokúsili prehodnotiť svoje stanoviská, pozrieť sa na vec i z iného uhla pohľadu. Verte mi, bude to akt zmierenia, ktoré určite naše školstvo potrebuje, ak sa v ňom v budúcnosti majú naozaj odohrať reálne zmeny.
(vystúpenie z rozpravy, ktoré zaznelo 22.9.2016 - https://www.youtube.com/watch?v=FvawmfmyJbg)
