Podľa Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, článku 16 Zákaz živočíšnej výroby bez pôdy ak máte akýkoľvek druh živočíšnej výroby (chov ošípaných, sliepok, hovädzieho dobytka) a nevlastníte, respektíve nespravujete poľnohospodársku pôdu, nemusíte sa o značku EKO ani unúvať. Pri žiadosti skončíte hneď na prvej prílohe 1a a to na tlačive pre rastlinnú výrobu.
Áno, čítate správne. Chcete EKO mäso? Kúpte si EKO pôdu. Inak to nejde. Prečo? Lebo. Dáva to zmysel? Nevidím ho. Ak aj voľne chováte sliepky (brojlery) v modernej hale s automatickým kŕmením EKO krmivom, dostatočným slnečným žiarením a kompletnou starostlivosťou o ich maximálny welfare (pohoda chovaných zvierat), no nemáte zaregistrovanú EKO rastlinnú výrobu na vašej, alebo spravovanej pôde, takto luxusne chované brojlery sú na tom papierovo rovnako, ako by boli zavreté hlava na hlave vo veľkovýrobe. Značku EKO nepustí to, že sa chcete venovať výlučne živočíšnej výrobe.
Takéto obmedzenie vyslovene škodí farmárom, ktorí investujú do zdravšieho mäsa a radi by ho tak aj predali. Predsa nie všetci majú kapacity pracovať a obrábať aj EKO pôdu, najmä nie menšie rodinné farmy. Starostlivosť o EKO pôdu (ktorú taký farmár nechce a nepotrebuje) vyžaduje určité pravidlá – napríklad: chrániť ju proti škodcom „len schválenými prípravkami alebo v prípade prípravkov používaných v lapačoch a odparovačoch, s výnimkou feromónových odparovačov, musia lapače a odparovače zamedziť uvoľneniu daných látok do životného prostredia a zabrániť kontaktu medzi prípravkami a pestovanými plodinami.“ Pri výške odvodov je zamestnávanie každého človeka navyše – nie na starostlivosť okolo zvierat, ale na zvláštnu starostlivosť okolo zeme - veľkou prekážkou.
Byť EKO je teda za istých okolností nemožné. Je to takto v poriadku? Mne sedliacky rozum hovorí, že nie.
