Drogová politika v Portugalsku je založená na právnom koncepte dekriminalizácie, čo znamená, že užívanie a držanie drog na osobnú potrebu nie sú považované za trestný čin, ale za správny priestupok. Osoby, ktoré boli prichytené s drogami na osobné užitie, sú namiesto trestu poslané pred Komisiu pre odvrátenie drogovej závislosti (CDT), ktorá posudzuje ich situáciu a môže navrhnúť alternatívy riešenia. Cieľom tohto prístupu je dať prioritu verejnému zdraviu pred trestným právom a podporovať redukciu škôd, prevenciu a liečbu. Niektoré z kľúčových nástrojov, ktoré Portugalsko pre aplikáciu svojej drogovej politiky, zahŕňajú:
- existenciu spomenutej Komisie pre odradenie od drogovej závislosti (CDT) – ide o multidisciplinárny orgán, ktorý posudzuje prípady užívania drog a môže navrhovať alternatívy k sankciám,
- rozšírenie služieb zmiernenia škôd, ako sú programy výmeny injekčných striekačiek, substitučná liečba opioidnou terapiou a opatrenia na prevenciu predávkovania,
- podpora verejnej edukácie a osvetových kampaní s cieľom znižovať stigmu z užívania drog, zvyšovať znalosti o drogách a podporovať zodpovedný prístup k drogovej problematike,
- vývoj národnej stratégie pre drogy, ktorá sa zameriava na politiky založené na vedeckých poznatkoch a dôkazoch, integrované a koordinované zásahy a aktívnu účasť zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti.
Celkovo sa drogová politika v Portugalsku ukázala ako úspešný model, ktorý by mali ostatné krajiny nasledovať, najmä pokiaľ ide o znižovanie škôd súvisiacich s užívaním drog a zlepšovanie výsledkov verejného zdravia.
Ako k tomu prišlo?
Dekriminalizácia drog v Portugalsku bola zavedená v roku 2001. Vtedy bola táto politika považovaná za veľký experiment. Portugalsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré sa rozhodli zmeniť svoj prístup k drogám. Napriek prvotným námietkam sa napokon dospelo v prípade potreby reformy naprieč politickým spektrom ku konsenzu.
Za dekriminalizáciou drog v Portugalsku stáli najprv liberálne a progresívne názorové prúdy, ktoré argumentovali, že táto politika je nevyhnutná pre riešenie sociálnych nerovností v krajine. Podľa nich postihujú drogová závislosť a s ňou súvisiace problémy najmä marginalizované komunity. Verejno-zdravotný prístup k drogám pri riešení príčin závislosti by bol účinnejší ako prístup zameraný na kriminalizáciu drog.
Samotný proces dekriminalizácie drog v Portugalsku bol dlhý a komplikovaný. Začiatkom 90. rokov bolo Portugalsko jednou z krajín s najvyššou mierou drogových závislostí v Európe. Existovala všeobecná zhoda na tom, že existujúci prístup k drogám, ktorý spočíval v tvrdom trestnom postihu užívateľov drog, bol neúčinný a dokonca škodlivý. Užívatelia drog boli vystavení kriminalizácii a stigmatizácii, čo často viedlo k tomu, že sa vyhýbali lekárskej pomoci a vystavovali sa zvýšenému riziku prenosu chorôb a predávkovaniu. V 80. a 90. rokoch tiež dochádzalo v Portugalsku k značnému nárastu infekcií HIV a hepatitídy B v dôsledku zdieľania injekčných striekačiek. To malo vážne dôsledky pre verejné zdravotníctvo a zvýšilo tlak na vládu, aby zmenila svoju politiku drog a prijala nový prístup. Legislatívna zmena, ktorá viedla k dekriminalizácii drog v Portugalsku, bola založená na veľkom množstve odborných posudzovaní, konzultácií, diskusií a verejných stretnutí, ktoré prebiehali v priebehu niekoľkých rokov.
V roku 1997 bola vytvorená "Národná komisia pre boj proti drogám", ktorá zahŕňala odborníkov z oblasti zdravia, sociálnej práce, práva a bezpečnosti. Táto komisia bola zodpovedná za zhromaždenie dát o používaní drog v Portugalsku a za vývoj stratégie pre novú politiku drog. Po niekoľkých verejných debatách napokon padlo rozhodnutie dekriminalizovať osobné držanie drog pre vlastnú potrebu od roku 2001, keď zmeny v zákonoch o drogách vstúpili do platnosti a nová politika bola podporená novými programami prevencie a liečby.
Čo bolo pre a proti?
Konzervatívni politici mali spočiatku viaceré námietky proti reforme portugalskej drogovej politiky. Mnohí z nich tvrdili, že dekriminalizácia drog by mohla zvýšiť užívanie drog a negatívne ovplyvniť spoločnosť. Padli aj vyhlásenia, že dekriminalizácia drog je prejavom slabosti a že by sa mali namiesto nej zameriavať na tvrdý postoj voči užívaniu drog a na posilnenie trestania ich užívateľov. Niektorí konzervatívci boli navyše proti financovaniu programov liečby a prevencie drog.
Na druhej strane boli aj vplyvní konzervatívci, ktorí podporovali reformu drogovej politiky a argumentovali, že by to mohlo pomôcť znížiť zločinnosť spojenú s užívaním drog a pomôcť ľuďom, ktorí bojujú s drogovou závislosťou, aby sa dostali na cestu zotavenia. Zdôrazňovali dôležitosť poskytnutia vhodnej liečby a podpory pre ľudí závislých od drog namiesto toho, aby ich trestali. Zameriavali sa na humanitárne dôvody a tvrdili, že dekriminalizácia drog by mohla pomôcť zlepšiť zdravie a kvalitu života mnohých ľudí v krajine. Takisto niektorí konzervatívci zdôrazňovali, že Portugalsko sa už potýka s veľkým množstvom užívateľov tvrdých drog a tvrdšie tresty sú evidentne neefektívnea neprinášajú požadované výsledky. Preto argumentovali, že by sa malo skúsiť niečo nové a iné ako doteraz.
Liberálnejšie orientovaní Portugalci argumentovali, že dekriminalizácia drog by bola krokom smerom k väčšej osobnej slobode a zodpovednosti. Zameriavali sa na individuálne práva a tvrdili, že každý má právo na slobodu vo voľbe, čo konzumovať, pokiaľ to neohrozuje iných ľudí. Zdôrazňovali, že tvrdá represia a trestanie užívateľov drog nefunguje a dokonca môže spôsobiť viac problémov. Namiesto toho tvrdili, že by sa mali investovať peniaze do prevencie, vzdelávania a liečby závislostí. Liberáli tiež argumentovali, že Portugalsko (ktoré samo seba vníma ako krajinu inovátorov a objaviteľov) by sa malo odlišovať od iných krajín a ukázať, že je možné riešiť drogovú problematiku iným spôsobom, ako tvrdou trestnoprávnou politikou. Preto by mala byť dekriminalizácia drog chápaná ako súčasť širšej snahy o modernizáciu a humanizáciu spoločnosti.
Liberáli v Portugalsku sa tiež obávali najmä možného nárastu počtu užívateľov drog v dôsledku novej politiky. Obávali sa hlavne toho, že krajina sa stane cieľom turistov, ktorí by prišli do Portugalska za drogami. Ďalšie obavy sa týkali otázky financovania liečby a podpory pre užívateľov drog, ktorí by sa rozhodli podstúpiť liečbu, a to najmä z hľadiska financovania zdravotníckeho systému. Možno prekvapujúco boli argumenty pre a proti reforme drogovej politiky podobné bez ohľadu na príslušnosť k politickej orientácii. Hlavné argumenty proti reforme môžeme zhrnúť:
- zníženie odstrašujúceho účinku trestov a zvýšenie užívania drog - kritici reformy tvrdili, že zmiernenie trestov by mohlo viesť k zvýšeniu počtu užívateľov drog a že by mohlo byť pre mladých ľudí náročnejšie odmietnuť drogy, keďže by neexistoval taký silný odstrašujúci účinok trestov,
- legalizácia by mohla zvýšiť zločinnosť - existovala obava, že legalizácia by mohla viesť k nárastu kriminality a zvýšeniu počtu zločinov, ktoré sú spojené s užívaním a predajom drog,
- financovanie liečby by bolo zdrojom daňových poplatníkov - kritici reformy sa obávali, že reforma by znamenala zvýšené náklady na financovanie liečby drogovej závislosti a že tí, ktorí si zvolili užívať drogy, by tak boli z finančného hľadiska privilegovaní na úkor tých, ktorí sa snažia byť zdraví a nezneužívať drogy,
- národná bezpečnosť - kritici reformy tvrdili, že by reforma mohla zvýšiť riziko pre národnú bezpečnosť, keďže by sa mohlo zvýšiť množstvo drog prepašovaných do Portugalska z iných krajín, ako aj počet osôb, ktoré by mohli byť zapojené do nelegálneho obchodu s drogami.
Ako vyzeral samotný proces reformy?
Samotný proces reformy v Portugalsku bol dlhý a pozostával z viacerých krokov. Nová legislatíva vstúpila do platnosti v roku 2001 a užívateľov drog už nečakal trest vo forme väzenia, ale namiesto toho museli absolvovať povinné vzdelávacie programy a/alebo liečbu. V tej dobe sa však objavili aj niektoré problémy, ktoré bolo potrebné riešiť. Jedným z nich bola napríklad otázka dostupnosti liečby pre užívateľov drog, ktorí ju potrebovali. Ďalším problémom bol nárast počtu užívateľov drog, ktorí nevyhľadávali pomoc a nechceli sa liečiť. Pozitívny vplyv portugalskej drogovej reformy nebolo vidieť okamžite. Trvalo niekoľko rokov, kým sa účinky novej politiky stali zrejmými. Avšak v polovici prvej dekády 21. storočia rokov bolo jasné, že nový prístup má pozitívny účinok. Ako zrejmé ukazovatele môžeme spomenúť:
- pre niekoho prekvapujúce – zníženie užívania drog - podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť má Portugalsko jeden z najnižších podielov užívania drog v Európskej únii,
- zníženie počtu úmrtí súvisiacich s drogami - počet úmrtí súvisiacich s drogami v Portugalsku významne po zavedení reformy klesol,
- zvýšenie počtu pacientov v liečbe - po zavedení reformy došlo k zvýšeniu počtu ľudí, ktorí vyhľadávajú liečbu pre drogovú závislosť,
- redukcia drogovo-súvisiacej kriminality - drogovo-súvisiaca kriminalita v Portugalsku od zavedenia reformy klesla.
Aké sú plány pre budúcnosť?
Portugalská drogová reforma je vnímaná ako úspech a ďalšie krajiny sa na Portugalsko pozerajú ako na model pre reformu drogovej politiky. V Portugalsku však boli navrhnuté ďalšie plány v rámci drogovej politiky. Tieto sa zameriavajú na poskytovanie lepšej starostlivosti o závislých a prevenciu vzniku nových prípadov závislostí. Jedným z hlavných cieľov je ďalšie zvyšovanie dostupnosti a kvality terapeutickej starostlivosti pre závislých od drog. K tomu by malo dôjsť prostredníctvom väčšej spolupráce medzi rôznymi inštitúciami a organizáciami, ktoré poskytujú starostlivosť o závislých. V poslednej dobe sa tiež diskutuje o možnosti legalizácie konope, čo by mohlo viesť k ďalším zmenám v drogovej politike Portugalska. V súvislosti s navrhovanými prioritami pre ďalší rozvoj drogovej politiky v Portugalsku vláda určila niekoľko kľúčových priorít, medzi ktorými sú najvýznamnejšie:
Prevencia: Vláda sa zameriava na zvýšenie úsilia v oblasti prevencie, najmä u mladých ľudí, prostredníctvom vývoja nových kampaní o zvyšovaní povedomia, vzdelávacích iniciatív a iných programov na prevenciu.
Liečba: Vláda plánuje rozšíriť prístup k liečbe drogovej závislosti zahŕňajúc farmakologické a psychosociálne liečby. To bude zahŕňať zvýšenie počtu liečebných centier a zdravotníckych pracovníkov, ktorí môžu poskytovať starostlivosť.
Redukcia škôd: Vláda plánuje zachovať svoj prístup k redukcii škôd, ktorý bol kameňom úrazu už od začiatku drogovej politiky. Zahŕňa to opatrenia, ako je poskytovanie čistých ihličiek, substitučná terapia opiových náhrad a stratégie na prevenciu predávkovania.
Vedecký výskum: Vláda bude aj naďalej podporovať výskum používania drog a závislostí s osobitným dôrazom na pochopenie základných príčin a vývoj účinnejších liečebných postupov.
Medzinárodná spolupráca: Portugalsko si kladie za cieľ zohrávať aktívnu úlohu v medzinárodných diskusiách o drogovej politike, zastávajúc dôkazmi podložené prístupy a zdieľajúc vlastné skúsenosti a úspechy.
Tieto priority odrážajú ďalej záväzok zásad drogovej politiky Portugalska, ktorá zdôrazňuje prístup zameraný na verejné zdravie a dôraz na redukciu škôd a ľudských práv. Portugalské orgány sa teda zameriavajú na posilnenie terapeutických programov a na vyššie investície do sociálnych programov v oblasti zdravia a trhu práce, aby sa zlepšila kvalita života drogovo závislých a minimalizovala ich škodlivá interakcia s verejnosťou. Kampaň sa zameriava aj na zlepšenie informovanosti verejnosti o drogách, zabezpečenie podpory pre osoby, ktoré prestali s užívaním drog a rozšírenie finančných prostriedkov pre výskum.
Porovnanie portugalského prístupu
Porovnajme Portugalský prístup s inými krajinami, ktoré majú nereštriktívnu drogovú politiku. Napríklad Švajčiarsko umožňuje užívateľom drog legálne injekčné miestnosti, kde pod dohľadom zdravotníckych pracovníkov môžu užívať nelegálne drogy, aby sa minimalizovali zdravotné a bezpečnostné riziká. Kanada legalizovala v roku 2018 rekreačné užívanie konope a vytvorila regulovaný trh s marihuanou, čo znížilo preťaženie súdov a polície týkajúce sa nelegálneho užívania drog. Uruguaj v roku 2013 legalizoval konope, zatiaľ čo Španielsko umožňuje užívanie drog vo vlastnom byte bez trestného stíhania.
V porovnaní s týmito krajinami má Portugalsko unikátny prístup, pretože dekriminalizovalo všetky drogy, nielen konkrétne druhy drog, a namiesto trestania užívateľov sa snaží ponúknuť im pomoc a podporu pri zmene správania. Portugalsko tiež poskytuje širokú škálu služieb v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti pre ľudí s drogovou závislosťou.
Ak Portugalsko porovnáme so Slovenskom, v Portugalsku sa zameriavajú na prevenciu a liečbu závislostí s dôrazom na znižovanie utrpenia. Na rozdiel od Slovenska, kde je zameranie na trestanie užívateľov drog. V Portugalsku sú tiež k dispozícii bezplatné ošetrenie a liečba pre osoby s drogovou závislosťou. V súčasnosti Slovensko stále zaraďuje užívateľov drog medzi trestných páchateľov a trestá ich odňatím slobody alebo pokutami. V Portugalsku užívateľov drog nesledujú polícia ani súdy, ale terapeuti a odborníci v oblasti závislostí. Zatiaľ, čo sa Slovensko zameriava na prohibíciu drog a trestanie užívateľov, Portugalsko uplatňuje humanitárnejší a vedecky podložený prístup k drogám, ktorý má za cieľ redukovať riziká spojené s užívaním drog a podporovať liečbu a rehabilitáciu závislých osôb.
Celkovo možno povedať, že Portugalsko má oveľa liberálnejší a humánnejší prístup k drogám.
Preto je na mieste otázka, komu vyhovuje súčasný stav na Slovensku? Možno ľuďom, ktorí sú zameraní na kvázi ,,protidrogovú" činnosť? Ja sám neviem, preto sa pýtam...
Keď to ide v konzervatívnych krajinách ako je Portugalsko, prečo by to malo byť inak u nás? Možno preto, že niekto na tom silno profituje...
Na blogu spolupracoval môj dobrý priateľ a kolega PhDr. Ing. Tomáš Gál, PhD.
