V minulom blogu som písal o výške a rozdelení pridelených poľnohospodárskych dotácií pre Slovensko. A čuduj sa svete, práve dotácie sú v značnej miere tým, čo má za následok spomenutú ,,maslovú krízu’’. Samozrejme, nie sú to len dotácie, ale napríklad aj zastavený export do Ruska a inévplyvy (nepriaznivé počasie, tlak obchodných reťazcov, byrokracia, a pod.).
Predstavte si, že vďaka dotáciám sa cena mlieka dostane na historické minimum, keď veľké obchodné reťazce vykupujú od vás mlieko za cenu takmer nižšiu, ako je jeho výrobná hodnota a do toho príde ešte aj strata ruského trhu. Problém je na streche, veď mlieko sa už vlastne neoplatí vyrábať. Preto odborníci z Európskej komisie prišli s „úžasným“ riešením.
Delegovaným nariadením komisie (EÚ) 2016/1612 z 8. septembra 2016 sa poskytuje pomoc na zníženie výroby mlieka. Áno, čítate správne. Pomoc na zníženie výroby mlieka, pritom za rastúcou cenou masla je práve klesajúca výroba mlieka. Nastala tak situácia, že oproti roku 2016 sa počet dojníc len na Slovensku znížil o približne 10 000. Zo skúseností pritom vieme, že na mieste (na farme), kde sa už raz výroba mlieka zrušila, opätovne nevznikne.
Poučenie na záver? Mali by sme sa skutočne zamyslieť nad racionalitou dotačného systému či účelnosťouvstupu štátu do trhového hospodárstva.
