Plne chápem ich argumenty, strach z odkázanosti na iných a neznesiteľnej bolesti. V strane SaS sa touto témou zaoberáme už dlhšie. V našom aktuálnom volebnom programe v časti „Osobné slobody v zdravotníctve“ máme zatiaľ uvedenú možnosť odmietnuť dystanáziu:
Beznádejne chorým a súčasne veľmi trpiacim ľuďom sa poskytuje zdravotná starostlivosť na predĺženie života, ktoré je často len predĺžením veľkého utrpenia, pričom kvalita života nie je prioritou.
Riešenie: Zavedieme zákonnú možnosť (nie povinnosť) pre občanov prejaviť svoju vôľu nepodstupovať dystanáziu (t.j. predlžovanie utrpenia), čo je stav, v ktorom lekár udržuje nevyliečiteľného pacienta nažive pomocou často náročných liečebných prostriedkov a postupov, ktoré nemôžu pacienta vyliečiť, ale môžu u neho uchovať životné funkcie. Jasne definujeme práva nevyliečiteľne chorých pacientov a povinnosti zdravotníckeho personálu, ktorý sa o nich stará.
Téma eutanázie je na Slovensku do veľkej miery ešte tabu. Myšlienky na umieranie, chorobu a bolesť nám nie sú príjemné, no žiaľ každý sa raz môže dostať do takejto situácie. Som toho názoru, že podmienky by v takomto prípade mali byť nastavené tak, aby v čo najväčšej miere rešpektovali slobodu jednotlivca – teda aby človek mal možnosť zomrieť dôstojným spôsobom, ak si to vyslovene sám praje, a aby zároveň nikto nemohol byť nútený k eutanázii.
V zahraničí existujú rôzne formy eutanázie:
- aktívna eutanázia vo forme úmyselného a aktívneho urýchlenia alebo spôsobenia smrti,
- asistovaná samovražda ako pomoc pri samovražde, napríklad obstaraním a poskytnutím smrtiaceho prostriedku,
- pasívna eutanázia upustením od život predlžujúcich opatrení so súčasnou liečbou na zmiernenie bolesti.
Aktívnu eutanáziu zatiaľ umožňuje len málo krajín na svete, v Európskej únii to boli donedávna len Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Najnovšie k nim pribudli aj Španielsko a Portugalsko.
Vo všetkých týchto krajinách zákon stanovuje pre výkon eutanázie prísne pravidlá – musí ísť o pacientov, ktorí trpia vážnou a nevyliečiteľnou chorobou alebo dlhotrvajúcimi a neznesiteľnými bolesťami a sú pri plnom vedomí.
V ďalších krajinách, napríklad vo Švajčiarsku, je legálna asistovaná samovražda, pri ktorej pacient potrebuje pomoc inej osoby k ukončeniu života. Pasívna eutanázia je povolená napríklad vo Francúzsku a v Nemecku. Slovenské zákony pojem eutanázia neobsahujú a takéto konanie je považované za trestný čin. Pacientovi umožňujú iba odmietnuť odporúčanú liečbu, ktorá by zlepšila jeho zdravotný stav. V roku 2014 si strana SaS dala spraviť prieskum verejnej mienky, aby sme zistili názor slovenských občanov na túto tému. V prieskume sme položili osloveným otázku: „Myslíte si, že by ťažko a nevyliečiteľne chorý človek, ktorý znáša veľké utrpenie, mal mať možnosť ukončiť svoj život za asistencie lekára?" Možno vás to prekvapí, ale vtedy až 60 percent opýtaných uviedlo, že človek bymal mať takúto možnosť, približne 26 percent si myslelo opak a 14 percent sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť.
Rozhodne sa teda nedá povedať, že by Slováci nemali záujem o takéto právo, ale problém je skôr v tom, že chýba politická vôľa sa touto témou vôbec zaoberať.
