Z mojich diskusií na internete:
Stále nevidíme, prečo sa zdá, že sa vesmír riadi matematickými zákonmi ?
Zdá sa to z jednoduchého dôvodu. Vesmír je totiž neustále živé telo prírody. Bez zastavenia sa mení a riadi zákonitosťami, ktorých vlastnosti sú skúmané oddávna cez rôzne vedné odbory, ako sú matematika v spojení s fyzikou a chémiou, atď..
Čudujeme sa zhodám len preto, že sme zabudli, že aj my „ľudia“ sme súčasťou prírody – priestoru okolo nás, ktorú podľa našich zmyslov neustále a neúnavne popisujeme.
Čo sa dalo, nahradili sme symbolmi, znakmi, vetami, lémami a vyjadreniami všetkých možných typov. Najprv sme si všetci mysleli , že lepšie takýmto spôsobom porozumieme reakciám a nám neznámym pochodom pracujúcim vo vesmíre. Časom sme zabudli, čo sa vlastne za všetkým ukrýva.
Odborníci z jestvujúcich vedných odborov sa dodnes snažia rôznymi postojmi k ostatným ľuďom, uzurpovať si právo na pravdy života. Zabudli, že vec, ktorú riešia, vidia iba z určitého uhlu pohľadu. To je veľkou chybou nášho rozvoja. Taký postoj, postoj „JA“, neobstojí, pretože vo vesmíre neexistuje iba jedna duša. A naviac vieme, že sme všetci spoločne „vzájomne previazaní“ princípom vývoja vesmíru.
To je dôvod prečo poznáme a často pri riešeniach nami produkovaných problémov používame príslovie: „Viac hláv, viac rozumu.“
Diskutujúc o množstve prvočísel, dnešní matematici veria, že diskutujú o objektoch, ako o skutočných veciach v každodennom živote. Čísla používame príležitostne a dôsledne ako jazyk na objednávku priestoru.Od dávnych čias bola ich dynamika základom filozofie, náboženského a umeleckého myslenia. Vzory dynamickej energie v číslach odrážajú vzory prírody - poriadok vesmíru.
Otázka, či tvoria základ vesmíru, je predmetom prebiehajúcej diskusie medzi mnohými matematickými školami.
Kvalitatívne rozdiely, ktoré robíme medzi javmi, sú v podstate ich číselné vyjadrenia .
Podobnosť čisto náhodná.....?
Americkým výskumníkom sa teraz podarilo zistiť, že prvočísla možno predsa len nie sú také náhodné. Narazili na unikátny vzor v rozmiestnení prvočísel, teda ak si ich predstavíte ako fyzický útvar.
Vzor rozmiestnenia prvočísel sa totiž prekvapivo podobá na vzor rozmiestnenia atómov v určitých prírodných kryštáloch. Výskum môže v budúcnosti ovplyvniť vedu o materiáloch a spôsob hľadania prvočísel.
Objav opisujú v magazíne Journal of Statistical Mechanics: Theory and Experiment.
Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/20917040/prvocisla-nie-su-nahodne-ak-sa-na-ne-pozerate-ako-fyzicky-utvar.html#ixzz5ZDwBXyPn
Moja myšlienka:
Prvočísla robia oveľa viac, než zohrávajú dôležitú úlohu. Do výsledku vedú priamo.
Najdôležitejšie je, že tento proces nie je len hraním sa s číslami a nachádzaním zaujímavých vzťahov medzi nimi. Všetci to pravdepodobne robíme.
Vo viacerých prípadoch je to celkom zaujímavé, aj keď to väčšinou nevieme vyjadriť konkrétnou odpoveďou, čo je za výpočtom skryté.
Zvyčajne sa nesnažíme hovoriť o tom, akú úlohu hrajú v našom živote prvočísla, ani o presnej povahe príslušných výpočtov. Sledujeme len metafyzické dôvody, ktoré vyplývajú zo základného mechanizmu.
Zameral som sa preto na vyjadrenie podstaty metód, popis úloh, ktoré jednotlivé čísla a výsledky reprezentujú a ich podstatu, čo produkujú.
Prvočísla zohrávajú veľkú úlohu pri vývoji štruktúry priestoru a elektrónu. Diskusia o takejto aplikácii prvočísel nerozširuje iba vedomosti o samotných prvočíslach.
Skôr ilustruje, aké významné môžu byť v analýze a vývoji nových pohľadov na štruktúru hmoty a presnejšie ponímanie kvantovej teórie.
Myslím si, že v dohľadnej budúcnosti si budeme môcť rozšíriť obzory objavmi pomocou prvočíselných vzťahov.
