Kedy si prvýkrát počul o punk rocku a čo ťa na ňom zaujalo?
Už predtým som mal rád hudbu: David Bowie, Alice Cooper, Led Zeppelin, Who, Yes, Queen, Aerosmith, ale zážitok z koncertu – to, že sme šli na štadión a videli jednu z tých skupín zo vzdialenosti 400 metrov – to bolo príliš oddeľujúce. Prišiel punk a tam to bolo viac osobné, išiel si na pár koncertov a spoznal si iných fanúšikov.
Ako si stretol chalanov, s ktorými si neskôr hral v The Teen Idles?
Chodil som s nimi na strednú, tiež na nižšiu strednú školu (Junior High) s Jeffom Nelsonom. Ian pracoval na mojej ulici v Georgetowne. Raz v noci sa zastavil u mňa v práci (Haagen-Dasz) a spýtal sa ma, či nechcem spievať v jeho skupine (The Slinkees).
Aká bola scéna vo Washigntone, D.C.?
Bola skvelá, kým v nej nebola príliš veľká mužská prevaha. Najskôr to bolo úžasné, všetci vydedenci sa stretávali a spoločne oceňovali hudbu, ktorú milovali. Bolo to naozaj veľmi príjemné. Nevedel si sa dočkať ďalšieho koncertu, aby si stretol ľudí, ktorých si spoznal na tých predošlých a tiež aby si naviazal nové kontakty. Všetci chceli zistiť, ktoré obľubené skupiny máme spoločné, aké nahrávky si môžeme navzájom pustiť alebo sa chceli dozvedieť niečo o nových skupinách alebo chystajúcich sa koncertoch.
Po tom, čo Teen Idles hrali v LA a San Franciscu, doniesli sme do DC slam dancing. Predtým na parkete tancovali chalani s holkami. Po našom návrate z Californie, spolu s tvrdšie znejúcimi kapelami ako SOA a Minor Threat, sa parket zmenil na mosh pit s počtom dievčat klesajúcim až nule. Punková scéna predtým bola naozaj vyvážená (čo sa týka počtu mužov/žien). Na harDCore scéne veľmi dominovali muži. Z „all inclusive“ scény sa stala scéna rozdelená. Rád som chodil von s mojimi kamošmi v harDCore scéne a snažil som sa udržať staré spôsoby, ale tiež som cítil, ako keby sa niečo stratilo.
Ktorú z kapiel, v ktorých si hral, považuješ za svoju obľúbenú?
Som veľmi hrdý na to, čo robili Teen Idles, boli sme veľmi ambiciózni a usilovní. Naozaj sme kultivovali punkovú scénu. Hrali sme na obrovskom množstve nových miest a s veľa druhmi skupín. Každý koncert sme propagovali a spolupracovali sme s rozličnými kapelami: punkovými, new wave, rockabilly, reggae, Pop z DC, predmestskými ale a z iných miest. Ale cítim, že som oveľa viac spätý s Youth Brigade (Ian mal rád veci sám pod kontrolou): písal som viac textov a bol som viac zodpovedný za chod celej skupiny. Possible EP sme vydali sami a myslím si, že sa nám to podarilo skvele. Tiež bubeník Youth Brigade bol (a je) môj najlepší kamarát, takže táto skupina mi chýba viac.
Ako by si vysvetlil, čo je „straight edge“?
Pre mňa je to vec jednak pozitívna, jednak negatívna. Je skvelé odporovať spoločenským tlakom na fajčenie, pitie a promiskuitu. Zlé je, že ľudia sa kvôli tomu oddeľujú a sú pokryteckí.
Môžes porovnať hudbu, ktorú si počúval ako teenager a ktorú počúvaš teraz?
Je v podstate rovnaká, pozri moju Blip station: http://blip.fm/Oldscool . Stále milujem Buzzcocks, Germs, Bowieho a That Petrol Emotion. Stále sa snažím počúvať čo najviac nových skupín, mojim novým obľubencom sú True Womanhood.
A ešte jedna vec, na ktorú som sa chcela spýtať, je, či máš český pôvod, pretože tvoje meno znie česky.
Áno, môj starý otec bol z Československa, ale neviem presne odkiaľ.
Ďakujem za rozhovor.
