Na to, aby ste pochopili súvislosti, je potrebnéobjasniť niekoľko faktov (čiže jeden) z minulosti tunajšieho kraja. Čo sa týkahistórie ostrovov, najvýznamnejším obdobím, ktoré zanechalo na tunajšomkolorite aj najviac stôp, bolo obdobie vikingskej nadvlády. V 9. storočíboli totiž Shetlandské ostrovy osídlené nórskymi Vikingmi. A mohlo to tak byťhádam aj doteraz, nebyť jednej udalosti, ktorá život vtedajších obyvateľovnaruby obrátila. Budúci ašpiranti na vplyvné politické miesta, terazpozorne počúvajte a učte sa. Ako bolo vtedy zvykom, nórski králi neboli, čo satýka financií, tými najpovolanejšími odborníkmi. A tak im zverené peniaze častoprepili (historici, pokojne ma opravte, ak sa mýlim) alebo ich rozdali svojimnajvernejším ... riťolezom. A tak sa jednéhokrásneho dňa v roku 1468 stalo, že kráľova dcéra dospela do veku, keď bolnajvyšší čas ju vydať i s veľkým venom, samozrejme, tak ako sa na kráľovskúrodinu predsa vždy patrilo.
Kde však vziať to veno? - bol asi najzásadnejšíproblém, ktorý musel vtedajší nórsky kráľ počas svojej vládyvyriešiť. Len pre objasnenie nasledujúcich udalostí spomeniem, žedcéra nórskeho kráľa si mala vziať syna vtedajšieho škótskeho kráľa. Nórskykráľ, samozrejme, hravo problém rozlúskol a nepríjemnú zahanbujúcu situáciuelegantne vyriešil. Ešte v tom istom roku (1468) nórsky kráľ podpísal soškótskym kráľom zmluvu (samozrejme, bezvedomia a súhlasu vikingskej rady, vtedajšej formy vlády a kontrolnéhoúradu), v rámci ktorej mu Shetlandské ostrovy (spolu s ďalšími inými,bezvýznamnými, ľuďmi obývanými plochami) ako také jednoducho predal. No a potomsa aj so svojou dcérou a s venom (rozumej so zlatom utŕženým za nie celkomlegálny predaj) hrdo dostavil na svadbu. Svadba bola veľká a nádherná, pivotieklo potokmi, pečené kúsky husí samé lietali hosťom do úst... Takmer ako vrozprávke, však?
Čo ma na celom tomto fakte zarazilo,nebol ani tak úbohý osud Vikingov, ktorým v okamihu zmenili štátnu príslušnosť.Nebola to ani drzá bezočivosť samotného nórskeho kráľa. Ani vlastne tápodobnosť, ako sa hovorí, čisto náhodná, s dnešnými praktikami vládnych kruhovma už akosi neudivuje. Čo ma dorazilo, je konkrétny a jednoznačnepreukázateľný fakt, že procesy evolúcie a selektívneho výberu, ktorých hybnýmmotorom je zachovanie najlepších možných vlastností v rámci genetického odkazupre budúcnosť, sa počas celých tých generácií až po dnešokakosi chromozómom najvyšších politických predstaviteľov a ichnasledovníkov očividne vyhýbali. A ani v súčasnosti nevidím v tomto trendežiadne zmeny. Tým som sa, samozrejme, vôbec nechcel dostať k analýzenelichotivého stavu súčasnej morálky, finančných trhov či počtu vojenskýchkonfliktov vo svete. A už vôbec nie som zástancom katastrofickej vízie koncuľudstva ako takého. Práve naopak, verím, že v nami už nezažiteľnej dohľadnejdobe niekoľkých tisícročí dôjde k uplatneniu jednej z ďalších Darwinovýchskvelých teórií, k evolučnému skoku. Čo sa s nami stane potom, sa však tuneodvážim predpovedať, aj keď teórií mám neúrekom. Tým, ktorých však tátoteória „skoku do prázdna" bližšie zaujíma, odporúčam začítať sa do knižky Kurta Vonneguta s názvom Galapágy .
Ešte by sa krátko patrilo vysvetliť,ako a kde je ešte do dnešných časov vidieť široký vplyv starýchVikingov na kolorit Shetlandských ostrovov. Prvým a pre náhodného turistunajmarkantnejším pozostatkom onej slávnej doby sú staré vykopávky apamätihodnosti, ktoré tu Vikingovia zanechali. Ležia na svojich miestach užstáročia. Aj keď v súčasnej dobe sa Shetlandy medzi prvými na svete snažia aj omoderný prístup k pochopeniu histórie ako takej. Shetlandskí mladí, potuženíškolskými vedomosťami a ľahkými drogami sa premiestňovaním balvanov do novýchpolôh snažia ukázať svoju predstavu, ako to v dobách dávno minulých mohlo tiežvyzerať.
Druhým dôkazom všadeprítomného ducha vikingskéhobojovníka je stále pretrvávajúci genetický odkaz Vikingov v krvi dnešnýchobyvateľov ostrovov. Nedávny genetický výskum , vrámci ktorého odobrali vzorky niekoľkým stovkám obyvateľov ostrovov,preukázal priamo v krvi takmer polovice, na výskume zúčastnených,obyvateľov (najviac v celej Veľkej Británii) jednoznačnú prítomnosťgenetických čŕt, ktoré sú charakteristické iba pre gény nórskych Vikingov a ichpotomkov. Aké sú to črty, to sa ma nepýtajte, lebo si to už jednoduchonepamätám. Pre správne pochopenie, základným kritériom odberu genetickej vzorkyod obyvateľa Shetlandských ostrovov bolo, kvôli dosiahnutiu aspoňakej - takej dôveryhodnosti prieskumu to, že záujemca o odber musel vedieťpreukázať prítomnosť svojich predkov v rámci ostrovov aspoň dve generáciedozadu. Ako sa teda celá majestátnosť vedou jednoznačne dokázaného a stálemarkantne pretrvávajúceho genetického odkazu Vikingov na dnešných Shetlanďanochprejavuje? A čo z toho vyplýva?
Jediný prejav tzv. shetlandskej vikingskej nátury,ktorého svedkom sa mi pri pozorovaní domorodých obyvateľov podarilo byť, jenajjednoduchšie a najilustratívnejšie zaznamenať v piatok a v sobotu vneskorých nočných, resp. v skorých ranných hodinách. V tom čase sa totiž predväčšinou z pohostinstiev odohráva moderná verzia starého vikingskéhopriateľského zápasu s cieľom otestovať kvalitu spolubojovníkov. Zúčastnenímoderní, už nie však tak kmeňovo spolucítiaci potomkovia i všetci divácinaokolo najprv začínajú hrdelným pokrikom hesiel (ktorým pre nezameniteľnýshetlandský prízvuk a vplyv nadmernej konzumácie alkoholu u zúčastnených nikdynerozumiem) zameraných na vyburcovanie odvahy bojovníkov k boju. Ajkeď sa nedá povedať, že by títo bojovníci akýmkoľvek nedostatkom odvahy v tejchvíli trpeli. Hneď vzápätí a bez akéhokoľvek upozornenia sa jedenprotivník snaží druhého vyradiť zo života presne miereným úderom do lebečnejoblasti, a to akýmkoľvek predmetom, ktorý je poruke a aspoň z diaľky a v danejchvíli svojím tvarom a svojou váhou pripomína starú známu vikingskúsekeru. Všadepred- i poprítomnosť hlavne piva a bujarej nálady hádamnemusím už ani spomínať.
Preto majúc tento výjav na pamäti, sa pozornezačítajte, čo hovorí druhé pravidlo Stopárovho sprievodcu:
„Nikdy sa Shetlanďana, ktorý by i čo len veľminenápadne mohol pripomínať zašlú slávu starých čias veľkých vikingskýchbojovníkov ako Iwa, nepýtajte, či sa cíti byť viac Britom alebo Škótom. Ľahkosa vám totiž môže stať, že svoju príslušnosť k úplne odlišnej, vaminepredpokladanej rase vám bude chcieť hrdo a čo najnázornejšie dokázať práve vmoderne pochopenom priateľskom súboji starých Vikingov. Ak sa pozvaniu dotakéhoto zápasu už nedokážete vyhnúť, uistite sa, že máte na sebe ultraľahký,do základnej výbavy turistu patriaci, kevlarový pancier. Hneď po prvom údere,ktorý vás zasiahne a najpravdepodobnejšie okamžite do zeme zaryje (a odtiaľ sas vlastnou pomocou už nevyhrabete), sa tvárte, že vás už všetci vaši predkoviamedzi seba volajú. Odriekaním starých posvätných vikingských textov si získateaspoň skromné sympatie náhodného fanúšika histórie v okolostojacom dave,predtým než vám protivník zasadí finálny úder."
Tretím prejavom poukazujúcim na vikingskýchpredkov Shetlanďanov je vikingský festival Up-Helly-Aa ,ktorého vyvrcholením je zapálenie, dokonca i veľkosťou, vernejrepliky vikingskej lode. Je pri tom riadne horúco, to vám poviem.
Ak sa vám zdá, že som v oboch doterajšíchkapitolách zaujal akýsi negatívny postoj k týmto ostrovom, čudujem sa vám. Akoste k tomuto mylnému úsudku dospeli? Môžem vám odporučiť iba jednu vec.Skúste si to, nože, prečítať ešte raz. Ak vás opäť prepadne rovnaký pocit,môžem vám iba prisľúbiť, že tých pozitívnych vecí bude v budúcichkapitolách Sprievodcu spomenutých nepomerne viac. I keď ani vprípade vyratúvania pozitív sa negatívnemu pohľadu na nich surčitosťou nevyhnem. Je mi ľúto, ak som vás týmto poslednýmtvrdením sklamal, ale tunajšiu realitu a hlavne môj pohľad na ňu nedokážemzmeniť.
Pozn. autora: Týmto chcem poďakovať internetovejencyklopédii Wikipedia , ktorá mi k písaniuprvých dvoch kapitol poskytla bohaté informácie geograficko - historickéhocharakteru. Všetkých prípadných záujemcov o ďalšie doplňujúce štúdium poznatkovz histórie a geografie Shetlandskýchostrovov, keďže o nich v mojich prípadných budúcich kapitolách nenájdete už anizmienku, na spomínanú stránku odkazujem.
