Už vtedy mi však v tej ich rétorike čosi nehralo. Ťažko totiž mňa, skúseného, plynulo hovoriaceho Slováka, špičku na shetlandskom pracovnom trhu, porovnávať v akosti s pánom (aby nedošlo k obvineniu z rasovej neznášanlivosti voči mojej osobe, tak tu z dôvodov politickej korektnosti neuvádzam národnú príslušnosť dotyčného), ktorý sedel počas kurzov vedľa mňa a hovoril, jemne povedané, veľmi svojskou angličtinou. Na všetky otázky odpovedal slovom: „Yes". Na intonáciou odlišné syntaktické jednotky reagoval jednoduchým súhlasným kývnutím hlavy. Veru sa mi to jeho chápanie anglického jazyka akosi nepozdávalo. Až keď som mu začal klásť, jednu po druhej, otázky záludného, takmer sokratovského charakteru, a on stále, a bez akéhokoľvek zaváhania, odpovedal rovnako, pochopil som. „S vami si asi veľa cez prestávky pri cigaretke nepokeciam?", opýtal som sa ho nakoniec. „Yes." Bol zjavne nefajčiar.
Ale, veď čo. Na druhej strane ma náš nový zamestnávateľ pravdu. Na strkanie vecí do regálov bohvieaké rozsiahle jazykové vedomosti predsa človek nepotrebuje. Základnú znalosť abecedy a čísel, povedal by som. Ale moja výpoveď by mala veľmi krátku platnosť. Keďže hneď na začiatku našej prvej spoločnej zmeny sa stalo, že náš skvelý pán Yes začal robiť pravý opak toho, čo mu bolo len krátku chvíľu predtým detailne vysvetlené. Nič to. Zopakujem mu to, reku. Odpoveďou mi bol ten istý nacvičený zdvorilý úsmev a: „Yes". A vzápätí pokračoval v robení toho, čo nemal. Tu to bude ešte zaujímavé, hovoril som si v duchu. Tuho som rozmýšľal, ako túto - jazykovú Yesbariéru prekonať a dostať sa do jeho mozgu. Bol som však hlupák na pohľadanie.
Trvalo mi dlhé týždne, kým som pochopil, že chyba bola vo mne. Ešte som tie neštandardné, ale zato brilantné Tesco-spôsoby riešenia prekérnych situácií správne a poriadne nechápal. A ani sa tak preto nesprával. Rozumiete. Určite sa stalo aj mojím pričinením, že Tesco, v túžbe rýchlo obslúžiť nového, ešte síce len potenciálneho, ale už vlastne akoby v rade stojaceho zákazníka, otváralo tento náš supermarket veľmi narýchlo. Vďaka čomu sa nám všetkým dostalo len minimum tréningu a osvety, či priestoru na rozmýšľanie o tom, do akej kaše sme sa to vlastne dostali. Ináč by som určite vedel, že správny Tesco-zamestnanec by akúkoľvek jazykovú bariéru prekonal úplne jednoducho. Nášmu pánovi kolegovi by ponúkol, že mu svoje požiadavky pretlmočí do posunkovej reči aj s názornou ukážkou celého procesu. Aj keď parametre jeho sluchu by takýto špeciálny prístup vôbec nevyžadovali. Zato náš pán Yes by takúto lákavú ponuku určite neodmietol. Tým som si istý. Na sto percent.
