Ale z jedného „hada“ toho bieleho, o ktorom chcem písať strach v žiadnom prípade nemám. Práve naopak, keď ho počujem, vyvoláva vo mne pocit šťastia a blaženosti a človeku sa objaví úsmev na tvári.
No možno si poviete, že mi šibe, nevediac o čom hovorím. Akého hada, že to počujem? Odpoveď je predsa veľmi jednoduchá, ale aj zložitá. Je to Whitesnake partia skvelých hudobníkov, zoskúpená okolo charizmatického leadra a speváka Davida Coverdala, ktorý pred časom pôsobil aj v ďalšej skvelej skupine Deep purple.
Práve sedím pri počítači a nasávam atmosféru ich nového albumu, ktorý vydali tiež tento rok. Zhodou okolnosti sa mi dostal do rúk presne v ten deň ako Def leppard a musím povedať, že pôsobí oveľa rockovejšie.
Tento album sa hodí na cesty do auta. Nie je to rockpop, ale kvalitný hardrock s veľmi reskými vypaľovačkami. Je vidieť, že Whitesnake sú znova vo vare a nesklamali svojich nadšencov. Je to zrelé víno, čím sú starší, tým sú lepší. Ani spevácke kvality Coverdala sa nijak nezmenili. Práve naopak. Ide z neho sila a životodarná energia. Ja osobne si myslím, že patrí k najlepším spevákom na svete.
O tom, že je to tak by nás mohla presvedčiť aj ôsma pesnička s názvom: Lay down your love, ktorá sa dosť nápadne podobá a hlavne hlas speváka je porovnateľný s hlasom Roberta Planta. Možno Ešte väčší pocit led zeppelinovskej nálady vyvoláva staršia pesnička od Whitesnake z roku 1987 s názvom: Stil of the night. Preto sa pýtam. Nie sú tieto dve pesničky veľmi podobné, čo sa týka hlasového aj hudobného prevedenia? Majú podobný základ, rovnajúci sa Led zeppelin. Ak si vypočujete aspoň jednu z týchto dvoch pesničiek tak mi aspoň Vy, čo sa venujete aspoň laicky hudbe a hudobnej kritike ako ja možno dáte za pravdu.
Už aj toto je dôvod, prečo je dôvod na vypočutie a ocenenie tohto albumu. Veľmi ma zaujala aj pesnička pod poradovým číslom 5 s pilotným názvom albumu: Good to be bad, pretože má geniálny gitarový ríf a grandiózny zaujímavý začiatok, nasvedčujúci kvalitu smerovania.
Samozrejme Whitesnake ani v tomto prípade nesklamali a potešili aj tie jemnejšie duše a na album nasadili 3 silné rockové balady, i keď podľa môjho názoru už asi nič neprekoná silný trhák Is this love (1987), tá pesnička vo mne vyvoláva totiž niečo veľmi silné, nie pocit niečoho toho istého hrajúceho dookola.
Možno povedať, že tento album je dinamický, energický, rýchly a skutočne rockový s výraznými gitarami, priamo čiarým rebelským hlasom Coverdala, ktorý sa vie prispôsobiť aj melancholickým pochmúrnym večerom, plných lásky.
Whitesnake majú miesto v rockovej histórií a verím, že úspešnosť svojej slávy budú naďalej stále vylepšovať a nepovedali ešte posledné slovo.
