Veru tak, chalani sa konečne prebudili zo zimného spánku. Hovorím o legendárnej skvelej hardrockovej bande zo Sheffieldu Def leppard.
Už som sa aj bála, či budú stagnovať, vydávať cover verzie, či rockpopové pomalšie pesničky (nebolo to také zlé, ale na Hystériu, či Pyromániu) to ani z ďaleka nemalo. Zdalo sa mi to veľmi komerčné. Ale ich nový album ma naozaj milo prekvapil.
Aj tak Def leppard je moja naj skupina a napriek výkyvom som ich stále bránila a zastávala. Nebolo to však zbytočné. Def leppard si vyšliapali podobnú cestu ako ich najúspešnejší album Hysteria (1987) a so svojim novým albumom Songs from the sparkle lounge by sa mohol dostaviť aj patričný úspech.
Nový album je plný rozporov. Možno je taký ako predošlé, typický štýl Def leppard ponpézne troj-štvor hlasy zostali nezmejaw
nené, zvuk charakteristický, vynovený o nejakú tú elektroniku, či hlasové, hudobné sekvenčné efekty.
Album začína podskakujúcim rytmom takého detského hojdačkového tipu. Vycibrené aranžmány a sila pokračovať v tvorbe a lákať nadšené davy fanušikov po celom svete (zvlášť v USA) .
AK si tento album aspoň zbežne prejdete, musí vás osloviť štvrtá pesnička, ktorá nás navnadí na ďalšiu rockovú vypaľovačku začiatočným veľmi tvrdým ostrým akordom. Ahľa, nestačíme sa čudovať a už počuť jemné tóny premakanej španielky, znejúcej v tichom vetre. Práve týmto je tá pesnička tak geniálna, že ani nevieme, čo príde príde niečo iné, čo čakáme. Je to geniálna balada Love v pozadí znejúcich anjelských mnohohlasov a geniálne tak náročne spracovanou stupnicovitou melódiou, čomu svoju zázračnú atmosféru pridáva jemný hlas grandiózneho speváka Joeho Elliota. Pesnička Tomorrow vo mne vyvoláva trochu punkový nádych, čo sa dosť hodí do rádií.
Atouž nehovoriac o pesničke Bad actress, čo sa musím priznať mi trochu vadí.
Album je zakončený pesničkou Gotta let it go, ktorá začína dosť jemne a elektronicky, až v refréne ústi do hardrockového štýlu.
Tento album je zmesou korenia vanilky a typickej rockovej sviežosti. Trocha mu však vyčítam punkový a časom až veľmi komerčný nádych a na druhej strane sa Def leppard vrátili k tomu, čo vedia robiť najlepšie. K tomu nezameniteľnému štadiónovému rocku s atmosférou futbalového zápasu.
Bicie sú často elektronické, čím sa líši s albumom Hystéria, kde bicie zneli tak tvrdo. Na albume počuť vynovený zvuk a nezmeniteľné melódie.
Myslím si, že def leppard si zaslúži priazeň fanušikov a miesto v sieni slávy z týchto dôvodov:
1. veľký úspech až šialenstvo dosiahli v Amerike (najme album Hystéria)
2. Je jednou z piatich skupín na svete, ktorým sa podarilo predať viac ako desať miliónov z ich dvoch pôvodných platní.
3. Je jednou z mála skupín, ktorá si po vážnom úraze bubeníka zachovala solidaritu a nechala ho „s „týmto nemožným handicapom“ i naďalej sa realizovať a podieľať sa na úspechu skupiny.
Dúfam,že po vypočutí tohto albumu oceníte ich snahu a snáď sa vám aspoň niektorá pesnička bude páčiť. Veď je to skupina s najkradšími baladami.
Mám v pláne robiť profily skupín a určite na rad príde aj táto skupina, kedy si povieme viac o histórií a fungovaní, úspechoch a neúspechoch.
www.defleppard.com
