Som jeden z tých čo majú radi noc. Nie je nás málo ale u mňa je to asi predsa len iné. Noc je pre mňa úžasná. To ticho. Ten kľud. Ten pocit že ste tu len sám a patrí vám celý svet. Ten pocit že aj veci okolo Vás spia, aj sú niekde nehybne položené už celé dni. Že len v noci ste pánom vlastného života. Len v noci si môžme určiť s kým budeme a s kým nie. Preto je noc taká dôležitá. Keď ideme piatok von s priteľmi, ideme len s tými s ktorými vážne chceme ísť. Preto ideme von zo svojou láskou. Pretože nám nám na nej záleží a toto je tá časť dňa, ktorá oznamuje o dôležitosti jej prítomnosti.
Noc hovorí o nás. Keď ste v posteli s niekym, poviete mu veci, ktoré by ste nepovedali nikdy a nikomu. Keď ste večer s priateľmi, začnete hovoriť o veciach o ktorých by ste obyčajne nehovorili. V noci nič nevidieť, tma zakryje vaše telo a je cítiť potom len vaša duša. A vtedy je nechránená a vidí do nej každý. Preto sa jej mnohý boja, pretože nechcú aby sa svet dozvedel niečo dôležité o nich.
Deň je iný. Je to pretvárka. Venujete sa veciam ktorím sa nechcete venovať, stretávate ľudí ktoích nechcete stretávať, tvárite sa že vybavujejete niečo, čo je pre vás životne dôležité. Musíte byť taký ako chce zvyšok sveta!
Ale v noci nie. V noci Svet spí a Vy žijete. Ten pocit že aj veci okolo Vás spia, aj keď sú niekde nehybne položené už celé dni. Venujete sa len tým veciam ktorím chcete. Už len ponevieranie sa v noci baterkou je jasný dôkaz že chcete vidieť iba to čo je pre vás zaujímave. Vtedy vidíme seba ako chceme a nie ako chcú ostatní.
Mám veľmi rád Noc. Aj preto píšem v noci.
