Sobota, Bratislava, Bajkalská ulica- Tri veže. Kupodivu v práci, nestíhame, tak treba robiť aj cez víkend. Práve nám skončila naša milovaná obedná prestávka a vraciame sa z reštaurácie späť do roboty. V tom nás zastaví bezdomovec, či si nechceme kúpiť Notabene. Sme dvaja robotníci, ja odpovedám "Nie, ďakujem" ale kolega sa nakoniec uľútostí a jeden si ide kúpiť. Na otázku koľko stojí jeden výtlačok, odpovedá "1,40 €, ale ak by ste mohli dať aj viac..." a vetu nedopovie. Kolega sa pousmeje a chystá sa platiť, keď si všimne že má len 1 €. Ja teda neochotne vytiahnem druhé, nech starý strýco má radosť a dostáva krásné 2 €. Čakáme na časopis, keď v tom prekvapene sa spýta "Aj ho chcete?". Ohúrene vravíme že áno. Následne nám ukáže jeden časák zo slovami "Ale mám už len posledný". Úplne znechutení mávneme rukou nech ide preč. Ďakuje na všetky strany, spomína boha, ženu, deti, vo všetkom nech sa nám darí a odchádza. Potom sa nad tým zamyslím. Ale neskoro.
Všimol som si, že ten všivák mal ten časopis celý dokrčený. Pravdepodobne mal "posledný" výtlačok asi 2 týždne v kuse. Keď na to zaberú 10 za deň tak má krásnych 20 €. Pozdravil, poprosil, poďakoval, podviedol. A my? Išli sme do práce odrobiť si to skurvené Euro!!! A žiadny dobrý pocit pri srdci že sme niekomu pomohli v núdzi...
