Začalo to nevinne. Najprv sme prestali jesť mastné jedlá a vymenili rastlinný olej za olivový. Je vraj zdravší. Priateľka ho týždeň ospevovala, aký je zdravý a prospešný pre náš organizmus. Človek nadobudne dojem, že vďaka nemu sa dá dokonca aj schudnúť a čím väčšie množstvo vypijem, tým budem vitálnejší. Už som si predstavoval, ako Pepek námorník vymieňa špenát za olivový olej a rastú mu z neho svaly. Potom to už začalo byť vážnejšie. „Žiadne mäso, iba zelenina!“ Pripadal som si ako zajac. Lietali sme po hypermarkete a zháňali sme všetky druhy zeleniny. Priateľka iba hlásila: „ Pór, patizón, topinambur, cuketa, artičoka, ačokča, špargľa, sója, rebarbora....“ a ja som poskakoval medzi regálmi ako divý a hádal, čo je ačokča. Nesmelo som sa opýtal aj na topinambur. Skoro mi šľahla, aký som ja neokrôchanec.
„Veď je to hľuzovitá zelenina, ktorá vzhľadom nápadne pripomína zemiaky, no chuťou skôr mladý (!!!) kaleráb s príchuťou slnečnicových jadierok. Obsahuje 17,44g sacharidov, 2g bielkovín, 1,6g vlákniny vitamíny B1,B2,B3,....“ A ja som už vedel presne na čo myslí. Ani nedopovedala a ja som vtrhol späť medzi hľuzovitú zeleninu a prehrabával sa medzi zemiakmi, či sa tam náhodou nezatúlal jeden topinambur. Odhrýzol som si snáď z každého zemiaku, ale ani jeden nechutil ako mladý kaleráb s príchuťou slnečnicových jadierok. Ale ja si vzťah hlúpym topinamburom pokaziť nedám! Chytil som kaleráb a snažil som sa doň napchať slnečnicové jadierka. Keď to všetko predavačka videla, chytila ma za ruku a doviedla ma späť k mojej priateľke. Všetko jej vyžalovala, baba jedna! Našťastie môj Ibištek vedel, že sa snažím a plne ju podporujem v zdravej výžive. Poškrabkala ma za uchom a dala mi odhryznúť z ačokči (poznámka pre neokrôchancov: Ačokča sa podobá na uhorku resp. zelenú papriku, ktorá je na konci výrazne zašpicatená. Dorastá do dĺžky 10cm).
Trvalo mi týždne, kým som sa naučil všetky tie názvy. Už nie som sedlák, ktorý nevie ako vyzerá zelenina. Priateľka bola na mňa patrične hrdá. Aj ja som bol na seba hrdý, kým neprišla posledná fáza plánu zdravej výživy. Éčka! Išlo do tuhého. Tie malé podlé hoviadka vám dokážu pekne skomplikovať život. Od problémov s tráviacim traktom, cez rôzne ekzémy až po poškodenie citlivosti nervov. Ba čo viac, môžete dostať aj rakovinu. „Asi si budeme musieť pestovať všetko sami, oni sa dostali dokonca aj do biopotravín!“
Predstava, že sa mám rýpať v bahne ma donútila zobrať veci do vlastných rúk. „Drahá, ja to vybavím, v obchode musí byť aspoň niečo zdravé,“ a tak som začal študovať.
E 125, 141, 150, 153 – podozrivé prísady...
E 102, 110, 120 – nebezpečné prísady!
E 131, 142 – rakovinotvorné!!!
E 123 – SILNE RAKOVINOTVORNÝ!!! V USA a Rusku ZAKÁZANÝ!!!
Takto vyzbrojený toľkými poznatkami som sa vybral do hypermarketu a s jastrabím okom som čítal zloženia. E 150! Hmm, ty sa mi nejako nezdáš chlapče...U mňa teda šarapatu robiť nebudeš. Radšej som prešiel k ďalšiemu výrobku. E 123, to veru nie! To si niekto odskáče. Rýchlo som to zahodil ako granát a utekal domov. Vracal som sa s prázdnou taškou, párom rukavíc a peňaženkou plnou €čiek. Len to nehovorte mojej priateľke, lebo by ich hneď vyhodila a vypestovala by nám nové menu.
