Maďarská pomoc Slovákovi, "Fico, Slota" (ťuk, ťuk...)

Nedelím ľudí na národnosti. Napriek tomu ma občas naštve to keď v cudzine niekto nie je ochoný komunikovať a správa sa k turistom akoby boli len zdroj peňazí... Práve preto sa musím s vami podeliť s pozitívnou skúsenosťou od našich južných susedov s ktorými za posledné roky máme na najvyššej štátnickej úrovni najmä kvôli Ficovi a Slotovi stále horšie vzťahy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Košice-Budapešť
Košice-Budapešť (zdroj: web)

Pri poslednej etape cesty z dovolenky na Korzike, keď nám zostalo už len prejsť cez Maďarsko a dôjsť na východ Slovenska do Michaloviec, stala sa mi jedna nepríjemná udalosť.

Keď sme prechádzali bez mapy a bez GPS-ka cez celú Budapešť, orientujúc sa len pomocou smerovacích tabúľ, tak sme si voľakde v meste odskočili na obed do McDonaldu. Odišli sme odtiaľ a motali sa ešte chvíľu cez Budapešť až sme narazili konečne na diaľnicu a našli náš správny smer. Cesta celý deň ubiehala akosi pomaly. Maďarská diaľnica je síce kvalitná a bez stúpaní do kopcov, ale za to dosť jednotvárne okolie, čo vám dáva pocit akoby ste stále boli v jednom kraji a nepohli sa veľmi. Po hodine jazdy po diaľnici na východ od Budapešti sme potrebovali prestávku na krátke osvieženie a dotankovanie...Môj tradičný rituál pri tankovaní je, že si vezmem kapsičku s peňaženkou vopred. Zrazu ma tak vyoblieval pot a hlava sa mi snáď päťkrát otočila okolo svojej osi, keď som si v záblesku myšlienky premietol ako som tú kapsičku s peňaženkou nechal na lavičke v "mekkáči" a že vlastne som ju potom nezobral zo sebou. Boli sme 110 km od Budapešti riadne unavení po 3-dňovej ceste domov. Cez Maďarsko, napriek tomu, že sme šli len po diaľniciach, sa nám cesta vliekla. Chýbalo nám už len asi 180 km do Michaloviec a zrazu toto...Nevedel som ani presne v ktorom donalde sme mohli byť, keďže som bol rád, že ma tie smerovacie tabule nakoniec naviedli na diaľnicu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak som skúsil požiadať o pomoc predavača na benzínovej stanici. Oslovil som ho po anglicky, ale veľmi nevedel..., napriek tomu sme sa celkom rýchlo pochopili, o čo som ho žiadal. Vytiahol mapu Budapešti a ja som sa snažil loviť v pamäti, že kadiaľ sme to asi šli cez tú Budapešť. Po asi 10 min. namáhania mojich závitov som sa utvrdil v tom, že by to malo byť na tej a tej ulici. Pumpár hneď volal na informácie a zistil mi číslo na ten donald kde sme boli. Po mojich ťažkostiach tam zavolať z môjho mobilu, keď videl, že aký som bezradný, tam zavolal sám osobne. Na jeho a hlavne moje veľké a milé počudovanie sa tá kapsička aj s obsahom našla a bola v bezpečí u vedúcej. Aby sme sa dostali na to isté miesto kde sme boli bolo teraz treba prejsť viac ako 200 km. 120 km tam a naspäť. Keď sme sa lúčili, tak sa mi ešte snažil niečo vysvetliť. Až po chvíli som pochopil, že má o nás starosť, a že na ceste späť sa máme u neho zastaviť, aby vedel že ako to dopadlo...

SkryťVypnúť reklamu

Tých vyše 200 km tam a späť sme prefrndžali celkom rýchlo, a aj ten donald sme našli ihneď, čo ma dosť prekvapilo...Na ceste späť sme si samozrejme dali prestávku na pumpe, odkiaľ sa nám dostalo pomoci. Znovu som dotankoval a kúpil aj pivo tomu dobrému človekovi. Vyšli sme von a ešte chvíľu len tak odpočívali, keď tu zrazu sa objavil pri aute náš pomocník a v ruke drží moju platobnú kartu a uisťuje ma už po tretí krát nech sa ukľudním, lebo nabudúce stratím už hlavu. Ku karte nám ešte pribalil zopár sladkostí, ako suvenír od neho. Spomenul aj mená „Fico, Slota“ a ťukal si popritom na čelo. Ja som mu na to len, že obaja sú "shit", nevedel som totiž nájsť vhodnejšie slovo, na danú situáciu ktorému by porozumel aj môj brat Maďar...

Mišo Sedlák

Mišo Sedlák

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

hlavne človek... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu