Štvrtok 6.10.2005
Fúka Bora, prší. Ani psa vyhnať vonku, nieto ešte u. Víťazí lenivosť maskovaná za nezáujem o koncert nejakej talianskej kapelky.
Piatok 7.10.2005 (deň žltý)
Porazená lenivosť, hoci stále prší. Aj fúka. V meste je raz toľko ľudí ako obyčajne. Samé stánky s pivom, vetrovkami a plyšovými chobotničkami. Chobotnica je tento rok maskotom Barcolany. Taká smiešna chobotnica... O siedmej má začať koncert. Stojím už asi hodinu pred pódiom, kapely však nikde. Potom sa objavia nejakí ľudia s gitarami. Ale len skúšajú. Je pol deviatej a mne zvoní talefón, môj domáci. Že či sa chystám von. Chystám. Streneme sa a všetci traja (plus jeho frajerka) ideme na večeru. Hladná som, že až nevidím. Zájdeme do typického terstského bufetu s typickými terstskými jedlami. Čakám pizzu alebo pastu. Dostanem varenú šunku s chrenom a horčicou. Intenzívne myslím na halušky a pirohy. Typické terstské jedlo zapíjam vínom. Chce to pivo, ale to vraj nie je typické. Tak si dám s domáceho frajerkou Jegermajster. Nech nám aspoň dobre vytrávi.
Ideme konečne na koncert, snáď už začali. Začali. Námestie je plné, nahustené. Hrá Negrita, jedna z vraj naj talianskych kapiel. Nemám ich rada. Ale koncert je super, kapela roztancovala celé námestie, všetci spievajú. Aj ja sa snažím, ale len lalala... nepoznám slová.
Sobota 8.10.2005 (deň červený)
Zase Bora a dážď. Vyzerá to tak, že preteky budú o ničom. Veľa lodí vraj odrieklo účasť. V rádiu hlásia nárazový vietor o sile 120 km/h. Bojujem s lenivosťou. Zase. Ale nevyhráva. Idem so Slovákmi si pozrieť ohňostroj, teším sa ako malá. Zastavíme sa pri jednom pivovom stánku. Nefúka tam a aj pivo je dobré. Teda na Taliansko.
Nedeľa 9.10.2005 ( de ň modrý )
Zobudím sa do jasného dňa. Ani veľmi nefúka. Počasie ako na objednávku. V autobuse sa tlačím so všetkými barcolanachtivými. Celé pobrežie je lemované ľuďmi s ďalekohľadmi. A vyhrávajú červené vetrovky. O 10 je štart, o 57 minút dorazí do cieľa prvá plachetnica. Rekord. Tranzistori revú, ľudia sa objímajú. Slniečko hreje. Zišli sme sa skoro celá československá partia. Fotíme biele plachetnice, fotíme sa navzájom. Nasadneme do áut a ideme do osmice (farmy v okolí Terstu, ponúkajú vlastné produkty... víno a prosciutto). Pridá sa aj jeden Nemec, má porsche z roku 78. Parádna mašinka. Sedíme vonku, vyhrievame sa a tlačíme šunku a slaninu. Pijeme víno. Kyslé červené, potom si dáme sladké. Našli sme aj orech, všetky orechy pod ním nám padli za obeť.
Vpravo, tá malá červená machuľa je bója, okolo ktorej sa plachetnice otáčajú k cieľu
Víťazná loď Skandia z Terstu
P.S. Tie fotky v prílohe (Foto z lode 1 a 2) sú fotky môjho šéfa, do cieľa došiel asi po 3 hodinách...
