Ešte pred Veľkou Nocou som sa ušla skryť do lesa na taliansko-slovinskom pohraničí (dedinka Bazovica). Bolo už teplo, tak na jarnú bundu a môj foťák ma presvedčil, že nuda nie je nič pre neho. Nafotila som asi 100 fotiek lesných a lúčnych plotov (a asi deň som ich triedila).
Krasová krajina, všade sú biele skaly a jamy, prepady (o jaskyniach ani nehovoriac). Nie je vhodná na poľnohospodárske vyžitie, jedine, čo tu dokáže vyrásť sú borovice, kríky (aj ešte nešpecifikované listnáče) a tráva (v Chorvátsku aj figovníky a olivovníky). Miestni ľudia sa tu pravdepodobne venovali pastevníctvu. Aby si ovečky neoškierali papuľky o kamene, tak ich pastieri zbierali s pastvín. A čo by vyhadzovali kamene na jedno miesto, postavili z nich naše múriky (...aspoň sa mi ovečky nezatúlajú...). Potom pastierov to však prestalo baviť, odišli aj s ovečkami a múriky nechali nám...
(zdroj info: ujo Ivan... iba o plotoch, ovečky som pridala ja)
Fotky úrovne amatérskej :), manuál nie je mojou obľúbenou literatúrou, ale raz sa prinútim...
