Cestou sme zašli natankovať benzín. Čumím na hodiny, ako sa krúti cena aj litre... Vzal 13 litrov. Cena okolo 16 euro. Môj domáci (Erik) vzal peňaženku, odbehol k benzinárovi mávajúc s nejakou kartičkou. No nič, asi kreditka...
Sadol do auta spokojný, vôbec sa nerozčuľoval nad cenou benzínu. Hm, nerozčuľovať sa je však u neho normál (on je taký Talian-neTalian). Potom účet zahodil len tak ledabolo, padol mi na kolená (účet, nie Erik). Čítam, neverím. Zaplatil za 13 litrov 7,42 euro! Hlava inžinierska vzala kalkulačku a tá jej pošepkala výsledok. Okolo 57 centov za liter, co je 21,7 Sk (kurz 38 korún za 1 euro...). Paráda! V Taliansku je benzín lacnejší ako voda! Teda skoro.
No Erik mi poskytol hneď vysvetlenie. Miestni, teda Tersťania plus ľudia z okolia majú takú super zľavu, aby ich nenapadlo chodiť kupovať lacnejší benzín do susedného Slovinska. Miestna samospráva a vlastníci benzíniek sa dohodli na cene, rozdali ľuďom kartičky, na ktorých okrem mena, trvalého bydliska je aj ŠPZ ich vozidla. A spokojné sú obe strany. Samozrejme, až na environmentalistov.
Tak ma teda napadlo toto. Ako vytrieme zrak nenažranému Slovnaftu. Rozdeľme si Slovensko na pohraničné pásma tak, aby na celučičkom celom platili podobné zľavy. Sever, aby nechodil na benzín do Poľska, južania aby ho nekupovali v Maďarsku, východniari na Ukrajine a tí zo západu, aby v Čechách nerobili tržby. A aby stredoslováci neboli o nič ukrátení, tak aj oni budú mať zľavy. Rozdajú sa kartičky, dostavajú sa diaľnice... a fičíme!
A aby sa tu žiadny enviromentalista nestrachoval, tak určíme nejaké limity... čo takých 60 litríkov na mesiac? Ha?
