Už od mala pozorujem jeho prácu. Pri svojom jašení som mu pripravovala krušné chvíľky. Krídla si vyskúšal, keď som padala z kolotoča (iba rozbité koleno, síce riadne, ale chodím), keď som sa skoro utopila v Domaši (tak mával krídlami, že som sa až plávať naučila), keď ma vzal kdesi preč prúd Ondavy (náhodou som sa o niečo zachytila, inak som v Čiernom mori)... a všelijaké iné záchranné akcie (jaziev mám habadej)... každý deň v pohotovosti, lebo slepúch si nevšimne zatvorené dvere, že balkón nemá zábradlie, že sa dokáže potknúť aj o vlastnú nohu...
Určite si búchal hlavu aj so svätožiarou o stenu, keď som sa nadšene balila na raft, odhodlane obúvala lyže po 11 (?) rokoch a chystala sa na Krížnu, rozhodla sa odísť na skusy do sveta (síce nie ďalekého, ale predsa)...No asi ho to ale prestalo baviť, alebo je na liečení, och, možno je v blázinci. A možno je chorý...
Lebo od včera mám nového Anjela Strážneho. Našla som ho cestou na taliančinu. Iba si tak hovel na chodníku a čakal ma. Krídla má malinké, asi ma neunesie, keď sa zase vyberiem na kolotoč. A mám pocit, že pristávanie nemal ľahké. Pravou rukou si drží hlavu... asi padol na ňu. Ráno som teda vstávala opatrne. Už to nie je ako za starých čias. Dávam mu 100 dní. Potom sa uvidí.
P.S. Keď môj starý Anjel Strážny sa vráti (prosím!) tak si nechám aj tohto. Budem inak strážená! Alebo ak niekto bude súrne potrebovať svojho starého poslať na dovolenku, tak požičiam. Len sa mi musíte o neho dobre starať.
