„Lančár, smer Chtelnica, za Dolným Lopašovom zabočiť doľava, sme na kopci pri kostolíku...“ Okolo šiestej – siedmej sme vyrazili z Hlohovca. Cesta (až na tie štyri komíny) prekrásna, Sade, sem tam nejaký ten kombajn, pšenicový vzduch, dedinky ako z turistického katalógu... a ja nemám foťák...
odbočka za Dolným Lopašovom...
malá (chutná) dedinka, prázdna. Čakali nás na schodoch s masliakmi a bedľami v sieťovkách. Kostolík nie obyčajný, ohradený starým kamenným múrom, asi aj starším ako kostolík. Opevnený renesančný kostol sv. Michala Archanjela zo 17. storočia, postavený na mieste staršieho gotického kostola spomínaného roku 1332.(zdroj)
perfektný výhľad na dedinu... a nejaký hluk. Dedinská oslava. Najprv sme tipovali svadbu, potom podľa oblečenia miestnych asi dáka 50, alebo vyššie číslo. Živá hudba, dychovka (tram-ta-ta-tram-ta-ta, a-ko-zto-ho-fi-lmu) a potom miestny zabávač....
„No ako som raz išla k zubárovi... a on mi vraví, že zatnite zuby a otvorte ústa (hehehe)... a ja som mu potom zablombuvala pravé ucho a lavé oko... (hehehe)“
len sme tak stáli, počúvali, dýchali borovice...
reklama: a potom si to nasmerovali do Orešian... super krčma, mňam kofola, pivo (Topvar), melónové žuvačky, stoly pod stromamy...
v nedeľu zopakovanie cesty a cieľa, dokonca s foťákom (na mieste zistenie, že bez šťavy, tak aspoň zopár, čo sme stihli)
tie toskánske...
kostolík (tak rýchlo som cvakala, aby som stihla aspoň niečo ...)
zvonica
a výhľad z kostolíka
