Písmo:
A-
|
A+
Na ceste domov od mora som si obzerala oblaky. Tvorili takú súvislú sivobielu masu . A dole pod mrakmi letel jeden sám, mal hlavu, ruky, telo aj nohy. Reku, veď to je Pánbožko! Tak som na neho zakričala: „Dobrý, Pánbožko! Poznáš ma? To som ja, Lucia!“ „Jasné, že ťa poznám, veď ja poznám každého!“ „Ja viem... to bol len taký pokus o konverzáciu, tak pekný let Pánbožko!“ „Peknú cestu!“ (15.8.2004 pred Záhrebom)
