Sestra môjho frajera si dala prepichnúť nos, celkom jej to ide, nejaká tetuška ukradla oči mojej babke... Potom moje priateľky, jedna po druhej...niektoré vidím aj v telke. V slovinskom moteli bola Petrina sestra s krycím Violeta, frajer môjho domáceho je dvojička známeho z Bratislavy, Noriky som stretla tri... Tak sú si podobní... ale zvonku. Ktovie, či podobný obal sa rovná aj podobnému vnútru...
Prvý deň v práci je taký zoznamovací. Desaťkrát sa predstaviť, desať nových mien priradiť k desiatim novým tváram... na prvykrát je toho dosť, niektoré mená sa popletú, zabudnú...
Asi po 10 minútach vymieňania si zdvorilostných fráz s riaditeľom firmy, kde teraz pracujem, sme šli na to... keď mi predstavil môjho šéfa, skamenela som... reinkarnovaný Maťko Klingáč! Ako sa hovorí, ako keby mu z oka vypadol, tá istá tvár, vlasy, hanblivý úsmev, postava... Po mesiaci som o tom (o vypadnutí z oka), presvedčená viac, dobráčisko so srdcom na dlani, milý, skromný, večne hladný...
Aspoň viem, že by sa oženil, mal dve dcérky, bol šťastný. A stále by mal ľudí rád a ľudia by mali radi jeho.
