Objavovať nové mesto.
Po práci a zmrzline jedna malá expedícia. Po zákutiach mesta, kde turista sa ani nemihne, kde sa ľudia promenádujú len so smetiakom a z výkladov nezvádzajú šatičky za 200. Kde síce nevonia more, ale večere, kde sú domy tak prirodzene ošarpané, ľudské.
Kde brány sú polepené plagátmi spred dvoch rokov a kde je dôležité sledovať kam stúpať. Slepého a smradľavého šťastia je tu pre každého habadej. Malinké obchodíky, čo voňajú, Madonny a svätí z výklenkov a to ticho! Mačacie hlavy, úzulinké cesty, prudké kopce. A občas za zákrutou menšie prekvapenie, výhľad na more a mesto...
Už som si ho obľúbila, raz mi bude chýbať a teším sa na to. Teším sa, keď sa budem vracať s tým, že ho poznám... tak inak ako ostatní...



