Sentiero Rilke. Náučný chodník po skalnatom pobreží blízučko Terstu, od zrúcaniny hradu Duino (po slovinsky Devín) až po pláž v Sistiane. Taká hodinová prechádzka po hranici zem-priepasť. Miesto samovrahov. Miesto, kde sa osudovo rozhodol Boltzman a pred ním a po ňom mnoho ďalších.
Hrad Duino, stále obývaný rodinou Thurn und Taxis. Tento je "nový", ten "starý" to sú vlastne ruiny, ktoré s našim Devínom okrem mena nemajú nič spoločné.
Pohľad na Sentiero Rilke, chodník je pomenovaný podľa básnika Rainer Maria Rilkeho, ktorý začal s tradíciou prechádzania sa :) keď bol hosťom na hrade Duino (1912-1913). Tersťania berú tradíciu na smrť vážne, a tak na chodníku stretnete viac ľudí ako tuto na korze. Neodporúča sa mizantropom*.
Pláž pri Sistiane, normálne (v lete) tak preplnená, že prejsť k vode je dobrodružstvo. Bola som len raz a stačilo...(toto je fotené v marci)
Ten tmavý obd Í žnik je vchod do bunkra. Za Druhej Svetovej Vojny z neho vojaci (asi talianski) kontrolovali Terstský záliv. Je tam tma jak v rohu, nízky strop a rozbité sklo.
A táto čierna škvrna je okno bunkra, je sakra vysoko. V lete niektorí blázni z neho skáču do mora. Fotené nakrivo. A riadne.
*mizantrop człowiek stroniący od ludzi, samotnik, odludek :)
Po taliansky:
http://151.99.226.3/tsr/Ambiente/carso/6.htm
http://www.ts.camcom.it/laprovincia/sentierorilke.htm
