Výskum bol uskutočnený na reprezentatívnej vzorke. Traja chlapi a 3 baby. Pracujúci Taliani, jeden z nich má rodinu a 40 na krku, ženské stále slobodné. Od počítača vstávajú so železnou pravidelnosťou o 13:00. Chlapi sa však už ošívajú skôr.
Prvý deň v práci mi na stôl doniesli tanier s cestovinami a ragú. Pozorovali každý pohyb mojej sánky. Po zaznení „Benissimo“ spokojne začali jesť aj oni. A bola som ich...
Účinky tejto drogy sú viditeľné už po požití prvého sústa. Džavocú, smejú sa, očká im svietia. Až po sústredenom naháňaní poslednej cestovinky po tanieri sa šťastní venujú aj iným druhom jedla, trebárs jogurtom, ovociu, hranolkám... a žiaria. Ale pozor! Droga má povzbudzujúce účinky! Odskúšané... Po obede si totiž nespravia z klávesnice vankúš, ale ostošesť pracujú...
A vtedy je čas na ďalší prieskum. Otázka ostáva, mení sa odpoveď. „CAFFE!!!“
Ja kávu nepijem, nemám rada jej silnú chuť, ale partiu predsa nerozbijem. Chodím s nimi džúsikovať. Osvietený zamestnávateľ im (nielen im) postavil hneď pri jedálni malú kaviareň. Trávia tam desaťminútové prestávky trikrát za pracovnú dobu. Doobeda, po obede a poobede. Ráno a večer si vraj kávu varia sami. Droga sa požíva päťkrát denne, silná, aby s nimi až zatriaslo. „Malá, ale silná. Pre silných ľudí.“ Ako hovoria. Jeden respondent sa priznal, že bez večernej dávky nemôže zaspať. Ja by som po jej vypití nemohla zaspať asi rok.
Moja nechuť podľahnúť tejto droge sa im zo začiatku nepáčila a vzbudzovala nedôveru. Z rukáva som však vytiahla tromf: „Ale čítala som, že v Taliansku pripravujú najlepšiu kávu na svete...“ (ospravedlňujem sa, ale zdroj tejto informácie neuvediem, zabudla som). A bola som ich...
Po káve č. 3 nemenovaná slečna poznamenala, že je závislá aj na láske. „A čo ľúbiš najviac?“ spýtal sa naivný prieskumník. „PASTA!!!!!“
