Víno s označením "Tokaj" (aj obmeny ako Tokai, Tokay) sa vyrába aj v Slovinsku, Francúzsku, ba aj v Austrálii. Tu, v oblasti severného Talianska sa pestuje odroda viniča volajúceho sa (ako inak) Tokaj (presnejšie Tokai). Je to suché biele vínko, ktoré má pramálo spoločného s naším (šak aj maďarským) Tokajom. Skúšala som ho, no... ako sa hovorí, biuee a kiseue :)
#?-:nbsp;
Označenie Tocai/Tokay/Tokaj však môžu spomenuté krajiny používať len do roku 2007. Po tomto termíne by už značka Tokaj mala patriť výlučne len Slovensku a Maďarsku.
Ale... Talianom sa to nepáči (aj politikom, aj pospolitému ľudu), že „žiadne také, my si svoj Tokaj nedáme...“ Inými slovami, Taliansko chce názvy Tocai/Tokay/Tokaj naďalej používať pre svoje vína (navrhla som Okaj po vzore Rum-Um, ale nevoňalo im to). Nie žeby bolo toto vínko najsuper čo Taliani vyprodukujú, ale hrdosť im nedá. „Bum! My máme svoj Tokaj a basta! A je lepší ako ten váš, veď to čo pijete nie je ani víno!“ atď...(obedná prestávka niekedy vo februári). Reku, nebudem sa ja s vami hádať. Donesiem vám ochutnať ten „náš“ Tokaj a potom sa uvidí... a celé dva týždne stála pekne na stole (nedoktnutá) fľaška Tokajského (plus nejaké propagačné letáčiky). No, asi sa jej boja...
#?-:nbsp;
Nebáli sa, len sa pekne pripravili. V stredu si posadali ako Artušovi rytieri okolo okrúhleho stola a pohárikmi v ruke... Zuby vycerené, niekto rozbalil koláč... normálna hostina! Otvorili ju a rozliali do pohárov s akousi úctou (aspoň sa mi zazdalo). Štrngli sme si, niektorí skúsili aj „na zdravie“ (s ruským prízvukom). A potom nič... asi 5-10 minútová pauza. Prelievali pomaly víno v ústach, prikyvovali... prehltli. „Dolce (sladké).“ Buono (dobré).“ A vrhli sa na koláč...
(v rámci misie Poznaj Slovenské Dobroty (PSD) som im doniesla aj fľašku Demänovky, ešte je plná, som už nervózna..)
#?-:nbsp;
http://www.narodnaobroda.sk/clanok/9080/Spor-o-Tokaj-je-definitivne-ukonceny/
http://www.vinko.sk/modules.php?name=AvantGo&file=print&sid=482
#?-:nbsp;
#?-:nbsp;
