Ja a moji Taliani (takto familiárne som nazvala mojich kolegov) sme si takto išli vyhodiť z kopýtka minulý piatok. Bolo nás desať a všetci hladní...
Reštaurácia Eden v meste Koper, rezervovaný obrovský stôl. Milá čašníčka. Nevedela po taliansky, oni po slovinsky, tak jej povedali (rukami, nohami), že chcú jesť a veľa. Jedno slovo predsa vedeli: „Pivo!“ Nečakali sme dlho, došlo pivo, potom košíky s veľkými žemľami (potreté cesnakom), zapekaná fazuľa s neviem čím, mierne pikantné, mňam, mňam, mňam. Objednali sa aj šaláty, paprikový, rajčinový... syrový. Kto je hladný, nech ďalej nečíta...
A potom to prišlo... Tri obrovské misy. Aj by som poskytla foto, ale bohužiaľ, fotuchtivá kolegyňa nezaostrila, ja som to zistila až keď misy boli poloprázdne... Takže: čevabčiči, ražniči, pliskavica. Riadne šťavnaté steaky, kuracie aj hovädzie. Toto všetko zasypané hranolčekmi a zeleninou (cibuľa). A k tomu potoky piva Laško. A smotana a syrová nátierka. Všetko to tak voňaloooooooo...
Keď boli misy úplne prázdne (akokeby vylízané) došiel dezert. Baklava... Vymysleli sme si súťaž, že kto ju skôr zlikviduje, môže kradnúť ostatným z taniera. Jaj, to boli naháňačky! Čašníčka so zhovievavým úsmevom krútila hlavou...deti...
Napapaní, vysúťažení... ide sa piť. Slivovica (zhodli sme sa, že esenciálnym slovám ako sú pivo a slivovica, pizza a pasta rozumie každý). V pekných štamperlíkoch. Dovtedy, kým nás nezačali slušne vyhadzovať. Vypnutá hudba (nahradili sme ju spievaním - jačaním), zhasnuté svetlo (nevadí, horia nám tu sviečky), zívajúca čašníčka (nechcela sa nechať pozvať). Až účet nás trošičku prebral. Niečo vyše 220 euro. Platili chlapi.
A keď sme sa vygúľali z Raja svietil nám Jupiter.
