Ešte toľko ľudí v Terste som nevidela. Všetci. Starí, mladí, maličkí, Taliani, Slovinci, aj Chorváti. Obe pohlavia. Jedna veľká mela. Spoločný cieľ. Nakupovanie.
Nastalo obdobie zliav (od 20 do 50 percent! Otvorené až do desiatej večer!) Napojila som sa do rieky ľudí z jedného ešte kľudného potoka. Z cieľom pozorovať. A maximálne si kúpiť zmrzlinu (potom padla za obeť aj fanta).
Rieka ma stiahla do hlbín, do centra. Ani som nemala šancu odbočiť. Stála som zoči voči šialencom. Tlačenica, hluk, z každých otvorených dverí iná hudba, bary plné, ulice plné a farebné, popŕchalo. Do ulíc vyrazili aj pouliční muzikanti, vyusmievaní s veľkými klobúkmi a očami. Scéna ako z cirkusu. Chýbal tancujúci medveď a hltači ohňa.
Vošla som cez jedny otvorené dvere. Ľudia zaborení v košoch, zahádzaní tričkami, košeľami, nohavicami...Nervózni predavači. Dlhé rady pri kabínkach, dlhšie pri pokladni. Chytala ma paranoja. Utekala som radšej k moru, ale aj tam davy, boli všade. Nákupné šialenstvo.
Vzdala som to, zamierila na zmrzlinovú ulicu, kúpila si tam riadny kopčisko a upokojila sa. Cestou do bytu, proti prúdu, som sa tešila na samotu. Iba ja a kniha. Iba ja a pomarančový džús a broskyňové kôstky.
Mamina v telefóne: „Veď aj ty si niečo pekné kúp!“
Tak som si kúpila. Charakter. Zľava 20 percent!
Baška, už budem brať tvoje varovania vážne :)
