Asi som už načisto potaliančená!

Včera si po práci kráčam pomaly domov, svieti slniečko. Prechádzam cez prechod, na červenej čaká autobus. Keď spoza autobusa vystrelil skúter a skoro ma zrazil. Skoro, to je asi jedinký centimeter, čo nás delil od stretu. Ja v šoku, chalan na zemi, vystrašený. A odrazu to počujem, hlas mi je nejako známy, kurník, veď je to môj! „Makekacofai?“ Pekne, šťavnato... a po taliansky! V tom šoku som z mozgovej zásoby vytiahla práve taliansku nadávku... Začala som sa na tom smiať a nechala toho Fittipaldiho nechápavo zazerať ako sa ťapa rehoce na tom, že mu vynadala...ale po taliansky!:)